Tento rozsiahly park so šírkou až 2,5 km bol založený už v 12.storočí v období dynastie Qing. Nespočetné množstvo romantických jazierok plných lotusov vytvára malebné zákutia vhodné na nekonečné prechádzky, je určite neobsiahnuteľný jednou návštevou a ani typické "elektro-káry" premávajúce po jednotlivých sekciách a tým uľahčujúce návštevníkom presun z miesta na miesto na tom nič nezmenia. V parku bolo vystavaných neskôr množstvo palácov, besiedok, a iných reprezentačných budov v celkovom počte až 145. V severovýchodnej časti podľa návrhov jezuitských mníchov stávala štvrť európskych palácov, napodobňujúcich slávne barokové európske kaštiele.
Ako to už býva - zásluhou irónie osudu - práve európska ruka britských a francúzskych jednotiek počas Druhej ópiovej vojny v roku 1860 zmenila tieto veľkolepé stavby na pravdepodobne večné ruiny. Naša minuloročná nedeľná letná prechádzka po nich sa v momente musela zmeniť na filozofické meditácie pri pohľade na zástupy obdivovateľov zvláštneho spojenia ducha tohto miesta s jeho aktuálnou smutno-romantickou tvárou. Pre Číňanov je jedným z najatraktívnejších zákutí parku práve táto európska záhrada "Večného prameňa" a v dychtivej honbe za poznaním si nemôžu nechať ujsť pohľad na trosky kultúrnej konkurencie. Detaily sú síce trošku mohutnejšie a ťažšie, proporcie nebývalo prehnané. Ale na druhej strane, vlastná skúsenosť dokazuje, že Európanovi (na tomto mieste pochopiteľne trošku zakríknutému) pripomenú vzdialený domov a prinesú mnoho otáznikov do myšlienok.
K najzachovalejšej pamiatke patrí "Veľká fontána", môžete sa stratiť vo zvyškoch labyrintu v "Záhrade žltých kvetov" a pritom sledovať zanietené skupinky prevažne čínskych turistov nadchnutých ešte zanietenejším výkladom o hrozivom memente výčinov imperialistického západu, ako im vysvetľujú sprievodcovia stav ruín, alebo sa nechať uniesť na chvíľku platnosťou zákonov schválnosti a nádherných zvratov, aké nám história predkladá na obdiv a zamyslenie. Starý letný palác bol nahradený novým,ešte veľkolepejším a pompéznejším a hoci tento starý zostal palácom len v názve, je fajn ho poznať.
