S detskou zvedavosťou som očakávala chvíľu, keď tá stavba bude dokončená. Zaujal ma bronzový reliéf mohutného valca,ktorý sa cez strechu predral a šikmo zaboril do celosklenenej fasády. Kónický tvar valca už z diaľky útočil na zmysly pozorovateľa a znásoboval hádanky čínskej histórie prienikom do hmoty strohého chladného pokoja skleného jadra objektu. Bolo jasné, že tie najvzácnejšie pamiatky Číny budú uschované práve v ňom.
Z mora pekingských budov predháňajucich sa v rýchlosti rastu, výške a kráse, mi táto ako prvá celkom učarovala - a rada vás navzájom predstavím - Mestské múzeum alias Capitol Muzeum.
KDE?
Budova nového mestského múzea, pravdepodobne najväčšia realizovaná stavba pre kultúrne účely od roku 1949 v Číne, sa nachádza na križovatke Baiyun Lu a západnej časti Fuxing Men Wai bulváru, ktorá je hlavnou tepnou Pekingu.
Budova múzea, vysoká 40 m na siedmich podlažiach (5 nadzemných a 2 podzemných podlažiach) poskytuje 60 tisíc m2 užitkovej plochy, z ktorej je polovica vyhradená výstavným priestorom.
KEDY?
V novembri 2005 sa mi vďaka náhode (alebo osudu) dostala do ruky pozvánka na slávnostné otvorenie Capitol múzea a neváhala som sa pripojiť k čínskej smotánke, ktorá vychutnávala moderné architektonické tvary a najnovšiu pekingskú módu čínskych módnych návrhárov - a garantujem vám, že táto udalosť by sa určite dostala aspoň na posledné miesto televíznej relácie Smotánka nemenovanej televízie pre intelektuálov. Určite pekingská "vyššia vrstva" sa aspoň duchaplnosťou vyrovná tej slovenskej smotánke, tak by si takúto propagáciu aj zaslúžila (nemyslím len na orientálnu krásu nežnejšieho pohlavia). No, aspoň miestne médiá ju ocenili. A aby ste neboli aj vy ochudobnení z tejto udalosti, Tu sú obrazky zo dňa D:
AKO?
Víťazný návrh (vybratý spomedzi 20 konkurenčných projektov) bol vypracovaný viceprezidentom Čínskeho Architektonicko-dizajnérskeho inštitútu Cai Kai v spolupráci s francúzskym tímom AREP Design Corp. vedeným Denisom Lamingom. (v prilohe scan z buletinu-navrhy+vyvoj vitazneho projektu).
Vo svojom koncepte sa snažili prezentovať prelínanie minulosti a súčasnosti, umenia a prírody s cieľom dosiahnuť veľkolepú harmóniu, originálnosť a žiarivosť. Vo vzhľade budovy sa táto snaha prejavila siahnutím po klasických osvedčených materiáloch - kameň (tak ako tomu bolo aj pri stavbe cisárskych sídiel) bol privezený z provincie Fangshan a drevo - pre Čínu charakteristický brest. Inšpirácia tradičnými čínskymi "letiacimi" okapmi ovlplyvnila odvážny vzhľad strechy a kamene mestských hradieb predurčili fasádny obklad. Podľa vzoru starých čínskych palácov monumentálnosť nástupu umocňuje "priekopa".
Výrazný prvok valca (spodobňuje a materiálovo kopíruje typickú staročínsku bronzovú nádobu z obdobia dynastie Zhou), ktorá symbolizuje doposiaľ neobjavené historické artefakty. Kým v exteriéri púta pozornosť a provokuje k otázkam, interiér je jej dynamikou úplne ovládnutý. Vytvára výstavný priestor zvnútra ovinutý špirálou rampy pre plynulý pohyb návštevníkov.
Pozorovateľa pri prvom kroku pohltí monumentálnosť, veľkoleposť, vzdušnosť a priestrannosť vstupnej haly (38,5 m vysokej). A cena? Zanedbateľná na také veľdielo, a vlastne i na tunajšie pomery v oblasti nehnuteľností - od decembra 2001 do konca roku 2005 si stavba vyžiadala investície vo výške 94 miliónov USD.
Jediná kritika z mojej strany smeruje na historické poňatie stavby. Áno, architekti sa snažili, ale zabudli na jeden z najdôležitejších prvkov - nástupná plošina k vstupe budovy má rovný mostík - toto je zásadná chyba nepochopenia čínskych dejín. Mostík musí byť zakrivený, nie rovný, aby do budovy nemohli vstúpiť zlí duchovia (bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú stranícku legitimáciu). Jediné vysvetlenie tejto vážnej hrúbky v koncepte projektu asi vyplýva z otvárania sa Číny vonkajšiemu svetu. Západní duchovia, ak sa opijú, prechádzajú aj cez krivé mosty - tak je to vlastne už dnes jedno. Veď múzeum je z bezpečnostného hľadiska veľmi dobre zabezpečené nielen kamerovým, ale aj inými systémami. Chudáci duchovia...
PREČO?
Doposiaľ boli exponáty hlavného mesta Číny uschované pod strechou konfuciánskeho chrámu, ktorý sa z hľadiska kvalitatívnych a kapacitných kritérií pre uloženie približne 250000 jedinečných relikvií histórie stal nedostačujúcim. Nové mestské múzeum poskytuje záujemcom o umenie a kultúru Pekingu maximálne uspokojenie a komfort podporený dostupnými digitálnymi technológiami. Niekoľko nezávislých výstavných blokov umožňuje ľahkú orientáciu a zároveň súbežnú realizáciu odlišných expozicií.
(schemka casti expozicii + popis jednotlivych priestorov)
S blížiacimi sa olympijskymi hrami v r.2008 Peking plánuje aktuálny počet múzeí 118 zvýšiť na 150, takže Capitol Muzeum je len časťou veľkolepých zámerov veľkorysej Číny, ale vydareným krokom k splneniu túžby zaradiť sa k tým najmodernejšim zachovaním si svojej minulosti.
Držme im palce - na blogu sme aj môžeme, nie je cenzurovaný čínskymi, ale slovenskými cenzormi, ktorí majú predsa trošku vyššie cítenie k západným demokratickým hodnotám. No ale povedzte mi - a to je hádanka na dnešný deň - ktorá budova je krajšia a architektonicky zaujímavejšia a prínosnejšia - nový objekt Slovenského národného divadla v Bratislave, alebo Beijing Capitol Museum v Pekingu? Ja preferujem tú prvú (viac betónu - vnútri je chladnejšie).
A ešte ako záverečný pozdrav štúdie pre architektov, ktorí verím, každý z nich "to" urobí lepšie. Samozrejme, bohém je bohém. Naľavo sú konkurenčné návrhy, napravo sa tvoril výsledný efekt. Musím ale povedať, že niektoré návrhy, vďaka Bohu, ostali len na papieri, a v skicári bohémov.
Dojem "in situ" z realizovanej stavby je naozaj dobrý, v interiéri, aj exteriéri. Vstupný lístok do múzea stojí 50 Yuanov (200 slovenských korún). Čo je však najdôležitejšie, architektúra vôbec nebráni tomu skutočnému dojmu - dojmu z prehliadky artefaktov čínskej histórie. Ale o nich nabudúce.
