Výstava poputuje po mnohých čínskych mestách a mestečkách, predvedie sa aj v zahraničí, aby zozbierala hlasy pre najlepších a tí budú slávnostne vyhlásení a ich výtvory nainštalované ako motto hier koncom roka 2007.
Tieto pozoruhodné umelecké dielka sú z dielní sochárov z 56 krajín a dostali sa do užšieho výberu spomedzi pôvodných 2433 kúskov. Ja osobne budem samozrejme držať palce slovenskej soške od Richara Zozuláka. Udrela mi do očí už zdiaľky, malá, milá, výrečná a to som ešte netušila, že je naša! Motto týchto olympijských hier „Jeden svet, jeden sen“ znázorňuje vynikajúco a výstižne – „Malá zemeguľa“ zložená z radiálne zoskupených športovcov vrhajúcich sa hlavou do jej stredu.
Poznámka: Fotografie sú robené z mobilu (ospravedlňujem sa).
Z ostatných sôch spomeniem zaujímavého „Realizátora sna“ čínskeho umelca He Jianjun, ktorá je zmesou štylizovaných ľudských tiel usporiadaných tak, že medzery medzi nimi tvoria olympijské kruhy - motív na tejto výstave pochopiteľne často sa opakujúci, ale v takomto podaní celkom nenásilný. Vtip a jednoduchosť sú zasa príznačné pre inú zvláštnu sochu, ktorú by som nazvala neviditeľný šprintér – na doske umiestnené časti rúk po zápästie a nôh po členky pripravené v polohe na štartovacej čiare, ale telo chýba. Autorom tejto sochy s názvom „Výstrel na štarte“ je Ralf Jung zo Španielska.
Nebude ľahké obstáť v konkurencii originálnych nápadov. Predháňajú sa v materiáloch, dynamike, poetických myšlienkach aj názvoch. Žiari z nich snaha splniť svoje poslanie – propagovať ducha olympijských hier. Dávajú verejnosti pocítiť, že olympiádny kolotoč v Číne už teraz, 2 roky pred dňom D, nabral na obrátkach. Práve júl je v znamení 4. olympijského kultúrneho festivalu 28 akcií súvisiacich s olympiádou a okrem výstav ako je táto, zahŕňa verejné športové podujatia, filmy a rôzne iné aktivity, takže Pekingčania majú o zábavu postarané.
