Všetko sa to zbehlo tak rýchlo. Začalo sa to smrťou otca, keď sa mama postupne opúšťala po psychickej stránke. S tým nasledovali aj fyzické ťažkosti, až nám ostala nevládne ležať na lôžku.
Striedali sme sa so súrodencami pri jej opatrovaní, ale náš uponáhľaný životný štýl nám nedovoľoval venovať mame toľko pozornosti, koľko by potrebovala.
Nebol to len časový problém, ale aj zručný. Uvedomili sme si, že mame nevieme poskytnúť takú sociálnu starostlivosť a zdravotnú pomoc, ktorú si jej zdravotný stav vyžadoval. Často sme navštevovali lekárov, aby sme sa naučili, čo máme robiť a ako sa máme o ňu starať. Až sme si uvedomili, že takto to ďalej nejde.
Prišli sme o všetok voľný čas a mama stále nemala takú zdravotnú opateru, akú by potrebovala. Jej zdravotný stav sa naďalej zhoršoval a prejavilo sa to ako prvé vznikom preležanín. Nikdy som si nemyslela, že preležaniny sú takým nepríjemným ochorením. Skúšali sme ju liečiť, ale nič nepomáhalo. Vyžadovalo si to strašne veľa námahy až sme spravili rodinnú poradu a rozhodli sme sa, že mamu umiestnime do zariadenia, kde by sa o ňu vedeli postarať. Vybrali sme si zariadenie, o ktorom sme počuli doteraz len pozitívne referencie, ktoré sa nám zatiaľ aj potvrdili. Mama je spokojná, je o ňu dobre postarané a navštevovať ju môžeme kedykoľvek. Okrem toho, že na ňu pravidelne dohliada lekár, každodenne sa o ňu starajú šikovné ruky sestričiek a ošetrovateliek, dôležitú úlohu zohráva aj profesionálny psychologický dohľad odborníka, no a v neposlednom rade, bolo pre nás dosť dôležité to, že zariadenie disponuje špeciálnymi polohovateľnými posteľami s matracmi proti preležaninám (tzv. antidekubitné).
Vyžadovalo to veľa námahy a síl ako zo strany mamy, tak aj zo strany perosonálu, avšak jej stav sa už začal pomaličky zlepšovať. Trvalo to niekoľko mesiacov kým sa to zlepšilo, za čo hlavne vďačíme celému personálu v zariadení v Jablonovom.
