Je tu jeseň, aj keď počiasie už pripomína obdobie zimy. V záhradách všetci usilovne pracujú ako robotné včeličky, oberajú posledné zvyšky sladkých jabĺk a rýľami zápasia so stuhnutými hrudami zeme. Nečudo, veď teploty v noci klesajú až pod bod mrazu a každý s chce uchmatnúť ešte čo-to zo svojej biednej úrody. Veruže, tento rok k nám počasie nebolo zrovna milosrdné.
Na lúke za riekou poletujú spevavce, ale aj tých je akosi pomenej, všetky už totiž odleteli na juh. Len nenásytné krkavce neustále vyzobávajú z pôdy semiačka ozimín. Šľak ich nevie trafiť!
Za kopcom medzi stromami preskakujú veveričky z konára na konár. Hľadajú oriešky do svojich zásob. Aj ony sa chystajú na dlhú a studenú zimu. Vedia, že s pádom prvej snehovej vločky neradno vystrkovať ňufáčiky z domčeka. Toto pravidlo poznajú aj ľudia. A keď už treba vystrčiť nos z domu, tak aspoň s poriadnym kabátom. Z toho dôvodu naše obchody už zopár mesiacov zažívajú predvianočný boom. Každý si chce pre seba uchmatnúť najlepší kúsok za najvýhodnejšiu cenu.
Nastávajú sviatky Všetkých svätých. Už týždeň vídať ľudí so sviečkami, kahanmi, vencami a kyticami, ktorí si chodia uctiť pamiatku svojich blízkych zosnulých na miestny cintorín. Avšak niekede blízko počuť veľký rámus. Tresk! Nič to, to len robotníci zo stavby usilovne pracujú každý deň od svitu do mrku. Opravujú starý klasicistický kaštieľ, z ktorého by malo za pár rokov vyrásť novučičké kongresové centrum s vastným parkom, obchodíkmi a múzeom našej obce. A akoby to nestačilo, hneď o pár mtrov ďalej sa už pracuje na nových bytovkách. Aby som toto všetko objasnila, blížia sa voľby a náš pán starosta sa zrejme začína báť o svoje dobre vyhriaté kresielko. Takže posledné mesiace len behá a vybavuje, chcel by dobehnúť zameškané. A nakoniec, veď taká funkcia starostu asi nie je na zahodenie. Zvlášť, ak sa za ten jeho plat dá v priebehu pomerne krátkeho obdobia komplene zrekonštruovať dom a nakúpiť slnečné kolektory.
Naša obec má teda dve stránky. Na jednej panuje božský pokoj, panenská príroda a nedotknutosť citov, na druhej každodenné povinnosti, stes, chaos, ale aj radostné stretnutia, šťastie, príbehy obyčajných ľudí.
Každý na svete má svoje miesto. Miesto, kde sa cíti dobre, kde má svoju rodinu a priateľov, kde je milovaný. Tam si môže v kľude žiť svoj malý sen. A nemusí byť vôbec americký.
