Práve čítam blogový príspevok od slečny, ktorá píše pre portál, čo odoberám.
Píše o tom, ako zle sa cíti v chudom tele. Že vždy bola ľahšie viditeľná, že vždy túžila po veľkosti 36 a teraz, keď je štíhla sa necíti dobre. Je tomu tak preto, že je štíhla nie z vlastnej vôle (aj keď kedysi chcela) ale kvôli chorobe.
Áno, verím jej, že sa cíti zle, slabo a dokonca aj smutne a rieši v sebe, či štíhlosť znamená úspech. Rieši i to, preto ako spoločnosť pozeráme na štíhlych ľudí ako na tých "správnych". Pre mňa je odpoveď jednoduchá...
Pretože ľudia majú byť štíhli.
Netvrdím, že by sme nemali naše telo milovať a obdivovať akonáhle ručička na váhe stúpne nad 70 alebo, že by mal človek nižšiu hodnotu len preto, že nosí veľkosť XL. Skôr mi ide o to, že všetci fanúšikovia sme body positive, self love (čo je určite osožné a skvelé!) a popri tom sme zabudli na to, že obezita je choroba.
Akonáhle má žena obvod pása vyšší ako 80cm riziko srdcovo cievneho ochorenia u nej stúpa a akonáhle toto číslo stúpne nad 88cm je riziko definované WHO ako vysoké.
Poďme si pripomenúť, že máme prebytok, no zároveň nedostatok.
Máme prebytok potravy, ktorá na nás číha doslova na každom kroku. Jeme priveľa mäsa a spracovanej potravy. Ak sa o stravu zaujímame, zvyčajne je to úzkostné váženie potravín a nahrádzanie bežných surovín práškom. Za toto môže naša (ne)vzdelanosť. Bežne neučíme detičky v škole pripraviť si jedlo, alebo čo robiť so zbytkami od stola. Mnoho z nás nevie, aké je dôležité nehladovať ale ani sa neprejedať a čo to vlastne v praxi znamená.
Ďalším problémom moderných ľudí je chudoba. Ak je niekto chudobný, nepozerá sa na nutričné zloženie produktov, ktoré vkladá do košíka ale na ich cenu. Faktom ostáva, že spracované produkty sú často tie najlacnejšie.
Na druhú stranu je tu drastický nedostatok. Nedostatok pohybu, nedostatok slnka, nedostatok starostlivosti o zdravie.
Ľudia pred mnohými rokmi trávili svoje dni prácou (zber/ lov), prípravou potravy alebo odpočinkom. Je normálne odpočívať, je normálne pracovať a rovnako je v poriadku si pripravovať potravu. Moderný urbánny človek sa hýbe šialene málo. Ak sa hýbe, tak je to v interiérovej posilňovni. Málo kto trávi čas aktívnym odpočinkom v záhrade, v parku alebo v lese.
Človek bol popri tom stvorený na pohyb, nie na sedenie pri počítači. Tento fakt nám (ako sa postupne ukazuje) sťažuje život čoraz viac. Trpíme krátkozrakosťou, depresiami a naše telá sa zväčšujú.
Týmto sa vraciam k úvodu a teda k tomu, že človek má byť štíhly.
Nešikanujme tých, ktorí štíhli nie sú. Neoznačujme ich za lenivých či menejcenných. Stále však majme na pamäti, že to nie je normálne ani zdravé.
