Celé roky nebola zima ako táto. Premrznutý potok, schované vtáčatká, srieňom pokryté stromy a jemne padajúce vločky snehu. Je romantické sedieť v teple domova, prikladať polienka do krbu, popíjať škoricovú kávu , nazerať oknom na ľadový svet a nostalgicky spomínať na letné chvíle v úplne inom prostredí a úplne inej krajne.
Sedíme na káve, úplne inej káve. Kava sa šlagom, Makarská riviéra, Baška voda. Iná krajina, iné prostredie, iná káva... Priehľadné a teplé morské vlny tešiace svojich obdivovateľov, plavcov i neplavcov, dospelých aj deti. Príjemné prechádzky vo večernom teple, jemnom morskom vánku v dave turistov. Nádherný západ slnka, orosené pivo a vôňa leta.
Všetky tieto spomienky sa teraz vynárajú, aby osviežili dlhé zimné večery. Ako je teraz na " mojom " pobreží? Čo sa deje 1200 km od môjho domova? .... A tak sadám k počítaču a pátram. Hľadám nové fotky, autentické zábery z týchto dní. Sondujem a nachádzam. Internet je zaplavený, tým čo hľadám. Krásne čisté pláže, priezračné more, pobrežie od Istrie až po Dubrovník. Nádherné zábery nádhernej krajiny. A na kamienkoch, skalách, pobrežných lavičkách, kríčkoch, trávičkách prenádherné cencúle a kryštáliky ľadu.
Tak sa teraz teším, že vidím tieto zábery v teple domova obalené jemnou vôňou škorice. Čas sa zastavil, na mesiac, na dva, na pár týždňov. Je to len také zimné zastavenie a pripomienka letnej krásy.
