Kto by nepoznal nejakú celebritu z telky, časopisu, alebo novín... kto by nevedel vymenovať aspoň jedno jediné meno nejakej celebrity? Tuším, že nikto. Všetci vieme o čo ide. Kde ale končia časom, že sa strácajú a my o nich nepočujeme?
Končia. Tak to býva. Sláva príde a odíde... taký je život a ak si nevymyslia niečo čím zaujmú masy nemajú šancu na svoje prežitie viac ako pár dní. Potom príde nejaká nová celebrita s niečim zaujímavým, škandalóznym a my s rýchlosťou blesku zabudneme na to čo bolo. Spoznávame ďalšie meno, ktoré ukladáme do krátkodobej pamäte.
Chudáčikovia celebrity, majú to ťažké. Musia vymýšľať potravu pre nás bežných konzumentov a kŕmiť nás svojimi pikoškami. Potom ich uznávame, alebo zatracujeme. Ako však spomenul istý múdry muž z histórie: nič také ako zlá reklama neexistuje. A tak je jedno v akej konotácii... hlavne, že sa o nich píše.
Po čase však každá celebrita, aj tá najomieľanejšia zapadne prachom... a kde skončí? No predsa v archíve. Tam je cintorín všetkých celebrít, ktorých hviezdy slávy už dávno vyhasli a zapadli. Je to tak. Vyskytne sa síce nejaká recyklovaná celebrita, ale taký je život. Raz sme tu a potom... nie.
Krátkodobá pamäť má svoje výhody. Po čase si prestávame pamätať všetky nepodstatné a pre náš život redundantne nezávažné veci, udalosti a osoby. Medzi ne klasifikujeme aj celebrity. Tie sa objavia a zhasnú. jednoducho ich hnusne a zákerne vymažeme.
Čo teda priať celebritám? Želať im úspech, dlhšiu slávu? Nie, želajme si nimi nebyť. Chcime byť takými akými sme - necelebritami. Hoci nenájdeme svoje fotky v novinách a ani niekde v módnych a bulvárnych časopisoch, ale môžeme byť šťastný z toho čo máme. Verte mi, že máme viac ako oni. Možno neskončíme v archíve ako oni... ale skončíme v rodinnom fotoalbume, kde budeme mať nielen päť minút slávy... budeme v spomienkach.
