Denník Sme mi veril a stál pri mne od roku 2008 do môjho odchodu do ČR, umožnil mi publikovať texty na svojich stránkach, a v čase najväčšieho marazmu som vedela, že nie som sama. To je dostatočný dôvod prečo je pre mňa neprijateľné spájanie denníka Sme s nezákonným lustrovaním blogerov.
Som jednou z autorov, ktorých strana Nova nezákonne lustrovala v policajnom systéme REBOG, a na rozdiel od ostatných lustrovaných blogerov, moje texty zverejnené na blogu, sú súčasťou trestného spisu vedeného krajskou kriminálkou Bratislava.
Blog na Sme som založila v septembri v roku 2013, keď som zistila akým spôsobom policajné orgány likvidujú cestou psychiatrie obvinených v politických kauzách. Prvé texty u bohorovných vyvolali paniku.
Trestný spis sa o niekoľko týždňov začal plniť nielen mojimi blogmi, ale aj vyjadreniami typu: ovplyvňujem verejnú mienku, marím vyšetrovanie zverejňovaním postupu orgánov činných v trestnom konaní, zverejňujem celé mená orgánov činných v trestnom konaní dokonca s titulmi, hodnosťami a zaradením v útvare .... a v tejto činnosti mi je nápomocný denník Sme , respektíve podmienky pre páchanie trestnej činnosti mi zabezpečil denník Sme, denník Sme poskytol priestor obvinenej ....
Zverejnenie niekoľkých textov s popisom nezákonného konania orgánov činných v trestnom konaní , odsunulo pôvodné vyjadrenie, pre ktoré mi bolo obvinenie vznesené takmer do zabudnutia a prioritou šetrenia polície číslo 1 sú texty na blogu sme.sk., predstavujúce vážnu hrozbu nielen pre politické strany .... a predstaviteľov brachiálnych zložiek v súvislosti s dvomi trestnými konaniami, nakoľko si panstvo uvedomuje, že pravdivosť textov nie možné napadnúť trestným oznámením, ani žalobou voči denníku Sme ....
O niekoľko týždňov policajné zložky riešili , či môj pobyt je na slobode nebezpečný a akú hrozbu predstavujem pre spoločnosť.....
Od začiatku trestného konania vedeného Kovarčíkom som vedela, že trestné konanie spustil môj blog, najabsurdnejšie rozhodnutia v súvislosti s dvomi trestnými konaniami vydal Úrad boja proti korupcii v období, keď na poste riaditeľa pôsobil pán Gašpar a Kovařík .....
V januári, keď bolo jednoznačné, že môj návrat na Slovensko neprichádza do úvahy odsťahovala som sa do Prahy. Nové prostredie, manuálna práca v nočnej prevádzke, každodenné konzultácie s právnikmi, množstvo psychiatrických a psychologických vyšetrení, vyšetrení súvisiacich s konzumáciou návykových látok, príprava na vydávacie konanie, príprava žalôb na Európsky súd pre ľudské práva spôsobili, že blogovanie som načas prerušila.
Prvé trojdňové voľno, koncom februára, bolo tým správnym impulzom vrátiť sa opäť k písaniu blogov Noví profesionáli - kriminálka Bratislava IV. Navyše v tom období som disponovala množstvom rozhodnutí v môj prospech, z ktorých bolo jednoznačné, že obvinenie mi bolo vznesené v rozpore so zákonom, na základe nepravdivých tvrdení štyroch dôstojníkov kriminálnej polície, že na predvádzanie nebol dôvod, nakoľko som sa nevyhýbala trestnému konaniu, predvádzanie k psychiatrovi bez rozhodnutia súdu bolo v rozpore so zákonom ...... v ten istý deň som zverejnila text Generálny prokurátor v zastúpení ...., v ktorom som zverejnila informáciu, že prokurátorka GP SR JUDr. Švábiová sfalšovala dátum premlčania /údajne s požehnaním GP SR/ , aby sa vyhla zastaveniu konania z dôvodu nezákonnosti ....
Moje blogy opäť raz spôsobili hystériu v polícii
Krajský riaditeľ PZ Bratislava sa rozhodol riešiť moje blogovanie tradičným spôsobom zaužívaným desaťročia v politických kauzách, v prípadoch, kde je potrebné odstíhať osobu za každú cenu a zabrániť ďalšiemu zverejneniu nezákonností brachiálnych zložiek. Výberovou príslušnosťou preradil trestný spis vedený na kriminálke Bratislava IV pod spisovou značkou ČVS: ORP -390 /1 - OVK - B4 - 2008 a s novou spisovou značkou ČVS: KRP - 157/1- VYS - BA - 2014 pridelil vyšetrovateľovi krajskej kriminálky Ing. Jánovi Kohútekovi.
Ten v marci, niekoľko týždňov po zverejnení textov oznámil telefonicky môjmu manželovi, že prevzal trestnú vec po Kovarčíkovi ... zdôraznil, že je potrebné ma " dostať na Slovensko" a konanie ukončiť nakoľko sa ťahá dlho .... , po odmietnutí manžela uviesť moju pražskú adresu, telefóny a skype, pán vyšetrovateľ začal zdôrazňovať moje postavenie obvinenej, a čo všetko ako obvinená musím strpieť. Manžel mu pripomenul, že najprv sa musí vysporiadať tými rozhodnutiami Kovarčíka ktoré dozorujúca prokurátorka kvalifikovala ako nepotrebné z hľadiska pribratia znalcov a vysporiadať sa aj s nezákonnými krokmi vyšetrovateľa proti mojej osobe- inak ako štátny orgán nebude mať nikdy dôveru lebo koná protizákonne. Po neúspešnej komunikácii, sa dostavil za manželom aby ho vypočul s jediným cieľom opätovne zistiť miesto môjho pobytu, telefónne čísla a skype a položiť zopár otázok k blogu Jana Teleki (blog.sme.sk).
Vyslovene chcel vedieť kto presne zadáva tematické príspevky na internetový blog jana teleki blog.sme.sk .
Po manželovom výsluchu , bolo zrejmé, že pán Ing. Kohútek nemá v pláne viesť konanie v súlade so zákonom, ale pokračovať v nezákonnom konaní začatom JUDr. Kovarčíkom. Po manželovom výsluchu som na vyšetrovateľa Kohúteka postupne reagovala "tromi tematickými príspevkami".
Prokuratúra dala za pravdu „nepríčetnej“ ....
Ako spochybniť nespochybniteľné – recept sudkyne Loduhovej
Predpokladala som, že pochopí minimálne dve veci : že nemám problém zverejniť mená politikov, respektíve ústavných činiteľov, s právnickým vzdelaním, ktorí dôverne poznali trestné spisy vedené voči mojej osobe, intenzívne kŕmili občanov rozprávkami o právnom štáte, a hrubé porušovanie základných ľudských práv s aroganciou im vlastnou odignorovali a už vôbec nemám problém po zverejnení slávnej dvadsať sedmičky popísať postupne spôsob, akým páchali trestnú činnosť ....
PS: Slovenská republika, ak má záujem dostať ma na Slovensko, bude musieť požiadať o moje vydanie, cestou extradičného konania, ktoré nepochybne nebude o jednej vete vytrhnutej z kontextu, ale o nezákonných postupoch orgánov činných v trestnom konaní o pokusoch o vraždu, o uvoľnených kolesách na autách, ktoré ma prevážali, o policajnej ochrane, podpálených autách, šestnásťročnom šikanovaní mojej rodiny, o jedenásťročnom nezákonnom konaní vo veci právoplatne skončenej, o osemročnom konaní pre paragraf vypustený z trestného zákona.
