Keď som pred vyše 6 rokmi nastúpila do funkcie primátorky mesta, moje úvodné volebné obdobie sa nieslo v takých, doslova až bojových podmienkach. Môj predchodca Vladimír Kostilník mal počas 12 rokov zaužívaný istý systém práce, ku ktorému patrili aj zmluvy s určitou skupinou podnikateľov, ktorí vykonávali väčšinu prác pre mesto Humenné. Po svojom príchode na úrad som našla rôzne „nezvyčajné“ zmluvy (vtedy ešte neexistoval centrálny register zmlúv). Viaceré z nich sme po analýze ich efektívnosti okamžite zrušili, resp. nepredĺžili ich platnosť.
To sa potom prejavilo aj na výraznom zlepšení každoročného hospodárenia mesta, čo ocenili aj ľudia v Humennom, keď mi v ďalších voľbách dali ešte väčšiu dôveru ako predtým. Moje úvodné štyri roky vo funkcii boli plné zastrašovania a vyhrážok na moju adresu, ktoré sa stupňovali vždy po tom, keď sa nám podarilo rozviazať akúkoľvek z plejády viacerých podľa mňa nevýhodných zmlúv pre mesto. Jednou z takýchto zmlúv bola aj tá so spoločnosťou Energobyt s.r.o. V skratke spomeniem, že táto spoločnosť vyberala nájomné za všetky bytové a nebytové priestory spravované mestom a financie použili potom aj na ich opravy. Ľudia sa nám sťažovali na kvalitu, alebo aj početnosť tých opráv, teda, že niekde sa nerobili vôbec a inde sa šetrilo nielen na použitom materiáli alebo bola opravená len časť toho, čo opravené malo byť.
Samozrejme, nikde ste nenašli výkaz, resp. výmer, schvaľoval sa len zoznam opráv na mestskom zastupiteľstve a tak nikto nikdy presne nevedel ako a za koľko takéto opravy prebiehajú. Po uskutočnených zmenách začali podnikatelia spájaní s touto firmou dávať na mňa rôzne podnety na prokuratúru len kvôli tomu, že sme nepredĺžili túto pre mesto nevýhodnú zmluvu. A zrazu, keď sme si tieto veci začali v meste robiť vo vlastnej réžii, sme mali viac peňazí, zisky firmy putovali do rozpočtu mesta a cez rôzne investičné akcie sme vylepšovali kvalitu života v Humennom. Podobný prípad bola aj zmluva so spoločnosťou Ardsystém, s.r.o., ktorá spravovala celý reklamný priestor v meste, za čo mestu platila 10 000 vtedajších slovenských korún ročne (približne 350 €). Dnes máme na túto činnosť v meste uzatvorenú zmluvu s dvomi firmami a príjem mesta je ročne cca 14 000 eur. Obe tieto firmy nám zrekonštruovali a rekonštruujú väčšinu autobusových zastávok na vlastné náklady.
Niečo podobné sme chceli urobiť aj v prípade podľa môjho názoru veľmi nevýhodnej zmluvy so spoločnosťou Humenská energetická spoločnosť s.r.o. (HES), týkajúcej sa dodávok tepla v našom meste, ktorú ešte v roku 2005 podpísalo predchádzajúce vedenie mesta na čele s exprimátorom Kostilníkom. Problémom je, že jednostranným úkonom mesta je prakticky nemožné ju vypovedať, aj keď o jej platnosti prebieha spor. To, čo už dlhé roky tvrdím ohľadom nevýhodnosti tejto zmluvy, má podobný charakter v priemyselnom parku a ešte viac sa to teraz potvrdzuje pri problémoch spoločnosti Nexis Fibers. Či už obyvatelia mesta, ale aj priemyselné podniky, sú kvôli rôznym rozhodnutiam z minulosti, podľa môjho názoru doslova rukojemníkmi spoločnosti Chemes, ktorá vlastní dvojtretinový obchodný podiel Humenskej energetickej spoločnosti a je jediným dodávateľom tepla v priemyselnom parku Chemes. Podľa môjho názoru táto spoločnosť zneužíva svoje monopolné postavenie a z toho dôvodu všetci jej odberatelia platia jedny z najvyšších cien tepla na Slovensku.
Každý si spomína, že Chemlon Humenné musel končiť aj preto, že sa ich vedenie nedohodlo so svojimi veriteľmi zo spoločnosti Chemes, tí im prestali dodávať energie a o prácu prišlo všetkých jej vyše 300 zamestnancov. Vtedy to bolo pre mňa veľkým mementom, aby sa už nezopakovala situácia, aby na svojvôľu jednej úzkej podnikateľskej skupiny ťažiacej zo zmlúv, ktoré sú podľa môjho názoru najvýhodnejšie pre nich, doplácali podniky a ich zamestnanci. Aj kvôli tomu mi je ľúto, že zmluvu sme nemohli doteraz vypovedať, hoci sa o to snažíme od môjho nástupu do funkcie. Na Okresnom súde v Humennom prebieha súdny spor, pričom tento minulý rok rozhodol, že predmetná zmluva medzi mestom Humenné a Humenskou energetickou spoločnosťou je pre jej závažné nedostatky neplatná.
Mesto toto rozhodnutie akceptovalo, no Humenská energetická spoločnosť sa voči tomu odvolala na Krajskom súde v Prešove, čím prejavila vôľu v tomto zmluvnom vzťahu pokračovať. Krajský súd v Prešove rozhodol presne naopak, keďže počas odvolacieho konania došlo k výmene dvoch členov senátu. Zrejme len zhodou náhod mal jeden z nich rodinné väzby na podnikateľa , ktorý je cez svoju podnikateľskú skupinu aj majoritným spoločníkom Humenskej energetickej spoločnosti. Túto skutočnosť sme napadli na Najvyššom súde Slovenskej republiky, kde závratnou rýchlosťou najvyšší súd rozhodol, že sudca JUDr. Koščo nie je zaujatý. Následne sme na Ústavný súd Slovenskej republiky podali ústavnú sťažnosť. Ústavný súd následne nálezom rozhodol, že: „Základné právo mesta Humenné na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základné právo nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky porušené boli.“
Asi najlepšia správa pre Humenčanov by podľa môjho názoru bola, keby súdy do roku 2020 rozhodli o neplatnosti zmluvy, ktorá je nejasná vo viacerých bodoch, ale obávam sa, že rozsudok dovtedy nepadne. Som ale prekvapená, že väčšinový majitelia Humenskej energetickej spoločnosti žalujú mesto a spolu s predstaviteľmi skupiny Chemes sa v médiách vyjadrujú k tomu ako si mesto údajne neplní svoje zmluvné povinnosti. Aj napriek tomu však chcú zotrvať v takomto nefungujúcom „manželstve“ s mestom, ktoré vlastní iba 33 percentný obchodný podiel. Myslím si, že tak konajú práve preto, že zmluva z roku 2005 podpísaná Vladimírom Kostilníkom je pre túto podnikateľskú skupinu veľmi výhodná.
Oni nie sú spokojní s mestom, keď tvrdia, že my neinvestujeme do opráv potrubí, s čím ale my nesúhlasíme. Dáva nám za pravdu aj protokol Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR o výsledku kontroly hospodárenia s majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami, záväzkami a pohľadávkami mesta z roku 2011, kde sa konštatuje, že opravy potrubí v meste musí na základe Nájomnej zmluvy č. 410/2005 o prenájme energetických zariadení Mesta Humenné vykonávať Humenská energetická spoločnosť a nie mesto. My sa teda pridržiavame toho, čo hovorí NKÚ, že musia investovať do opráv potrubí. Ale toto sa im nepáči a tvária sa, že v zmluve to je ináč, lebo bývalé vedenie mesta im takéto správanie na rozdiel od nás tolerovalo. Údajne sa investovalo v minulom období 4,2 milióna eur do rekonštrukcií potrubí v Humennom. Kde sú tie peniaze a odvedená práca, keď v iných mestách za polovičnú cenu vybudovali kompletne celé vedenie nových parovodov. Alebo sa naskytá otázka, ako boli odvedené práce za tieto peniaze, keď všetky rekonštrukcie vykonávala spoločnosť Energobyt, s.r.o., ktorá bola niekedy spoločníkom HES-ky.
Aj preto by sme boli radi, keby sa kvôli týmto neprekonateľným rozdielom manželstvo mesta a Chemesu v Humenskej energetickej spoločnosti čo najskôr skončilo. Žiaľ druhá strana o tom nechce počuť. Pre Humenčanov preto zrejme bude dôležitý až rok 2020, keď sa bez ohľadu na rozhodnutie súdu skončí po 15 rokoch táto zmluva. Už som dostala aj takú otázku, prečo sa ako štatutárka mesta, ktoré vlastí tretinový podiel v Humenskej energetickej spoločnosti, nedohodnem so skupinou Chemes. Odpoveď je veľmi jednoduchá, na dohodu musia byť vždy dvaja. Napokon čerstvým príkladom je to ako sa Chemes chcel dohodnúť so spoločnosťou Nexis Fibers. Namiesto dohody dostali noví akcionári tejto spoločnosti na stôl ponuku od skupiny Chemes na to, aby mu za približne 280 000 eur bez DPH, čo je cena jednej väčšej budovy v Humennom, predali firmu s aktívami za vyše 83,2 miliónov eur...
Vôbec sa nečudujem, že aj napriek dlhom, ktoré Nexis Fibers spôsobila rozšafnosť a správanie ich bývalého „šéfa“ Marca Marchettiho, má táto podnikateľská skupina zálusk na túto zdravú firmu, ktorá pravidelne dosahovala zisky. V utorok som bola na schôdzi Veriteľského výboru Nexis Fibers, kde som zastupovala mesto Humenné. Na tomto rokovaní sa predseda Predstavenstva Chemesu Vladimír Skoupil spýtal nového hlavného akcionára Nexis Fibers pána Iva Bezloju, od koho chcú odoberať teplo, keď vedel, že práve oni sú monopolným dodávateľom energií? Mám za to, že ľudia z Chemesu takýmto konaním pokračujú vo svojej dlhoročnej praxi rôznych ultimatívnych vyhlásení, ktoré len dokumentujú, že každý musí robiť len to, čo práve oni považujú za vhodné. Viacerí z nás si pamätajú ich vyhlásenia, že keď budú chcieť, môžu aj obyvateľov mesta, v ktorom oni sami žijú (!), odstaviť od tepla.
Aj preto nech je pre nás poučením, lebo to, čo sa udialo v Chemlone a iných firmách v ich priemyselnom parku a deje sa tak aj teraz v spoločnosti Nexis Fibers, sa pokojne môže udiať aj v meste. Aj to je hlavný dôvod, prečo bojujeme za to, aby sme všetci v Humennom neboli závislí iba na rozhodnutiach úzkej podnikateľskej skupiny majúcej monopol na dodávku tepla a od toho, či sa ich hlavný šéf dobre vyspí. Aj z tohto dôvodu som dosť zaskočená z toho ako niektorí opoziční poslanci v mestskom zastupiteľstve stratili akúkoľvek súdnosť a píšu nepravdivé blogy o tom, že mesto má spor so spoločnosťou Chemes dodávateľom tepla a Humenčania sú rukojemníkom mesta v tejto vojne. Je mimoriadne smutné, že takíto poslanci sú aktívni len na Facebooku alebo blogoch, ale keď v prípade (ne)zachovania pracovných miest v Nexis Fibers jedná o dôležitú vec, ktorá sa dotýka stoviek Humenčanov, sú úplne ticho.
Je príznačné pre týchto „hrdinov dneška“, ktorí sú podľa môjho názoru vazalmi istých podnikateľských skupín a vedia sa predvádzať zväčša len nezmyselnými nápadmi počas televízneho prenosu z rokovania mestského zastupiteľstva, že nikto z nich nevystrčí ani päty z domu a neurobí ani len žiaden status na svoj obľúbený Facebook, ako by pomohol rodinám zamestnancov Nexisu Fibers, ktorí v prípade, že sa ich veritelia nedohodnú môžu prísť o prácu. Zrejme im náhle vypadla reč a elektrina, keď chceli zapnúť svoj počítač.
Prosím ich, nech nezavádzajú verejnosť a neklamú obyvateľov mesta ako to kedysi robil aj spomínaný bývalý šéf Nexis Fibers Marco Marchetti. Ten ešte pre primátorskými voľbami v roku 2014 zorganizoval spolu s najvyššími predstaviteľmi Chemesu tlačovú konferenciu, kde tvrdil, že chce investovať milióny eur do rozšírenia výroby v podniku, no ja mu v tom bránim, lebo kvôli primátorke je drahé teplo v Humennom.
Tento dobrodruh a údajný podvodník je momentálne podľa informácií týždenníka Trend vo vyšetrovacej väzbe v Švajčiarsku za údajne zinscenované úpadky viacerých firiem a jeho vtedajší kamaráti z Chemesu sa, kto vie, prečo, už k nemu nejako prestali hlásiť. Navyše, nielen pán Marchetti už vtedy v roku 2014 vedel, že výrobu tepla ako aj jeho distribúciu nekontroluje mesto a už vonkoncom nie primátorka, ale súkromný majiteľ zo skupiny Chemes. Práve oni dávajú aj návrh na konečné ceny tepla pre svojich odberateľov. Každý Humenčan a podnikateľ v meste si pri pohľade na svoje faktúry za teplo, ktorého cena patria medzi najvyššie na Slovensku, môže sám odpovedať na otázku, akú „výhodnú“ zmluvu podpísal na neuveriteľných 15 rokov môj predchodca vo funkcii.
Chápem, že nevyhovujem podnikateľským skupinám okolo Chemesu a Energobytu, lebo namiesto zvyšovania ich ziskov, som sa sústredila na to, aby občania a podnikatelia v meste platili férovú cenu tepla a vo svojich faktúrach prestali dotovať podnikateľov spojených so skupinou Chemes. Je pochopiteľné, že takáto moja politika sa nikomu v manažmente skupiny Chemes nepáči a keď sa zastanem občanov, tak na mňa dávajú rad za radom trestné oznámenia za údajné poškodzovanie ich dobrého mena.
A tak prakticky každý mesiac chodím vypovedať na súd, lebo ma chcú psychicky zlomiť a obrať o drahocenný čas, ktorý by som namiesto vysvetľovania svojich výrokov na súde, omnoho radšej venovala práci v prospech obyvateľov. Ale ja sa nedám zastrašiť a urobím všetko preto, aby som nielenže pomohla zachovaniu zamestnanosti v Nexis Fibers, ale vybojovala Humenčanom aj nižšie ceny tepla. Som presvedčená, že ak by mesto mohlo prebrať späť do svojich rúk svoj majetok, cena tepla v Humennom by sa mohla znížiť podobne ako v Poprade, kde po skončení zmluvy medzi mestom a súkromnou spoločnosťou poklesli ceny o 20 percent.
Držte mi palce, aby sa to čo najskôr podarilo a aj tí z vás, ktorí majú o tom pochybnosti mohli povedať, že som VAŠA primátorka, ktorá „nekecá“ a nepíše nič nehovoriace statusy na Facebook, ale reálne maká, aby sa obyvatelia mali lepšie.
