Ak sa napr. len pozeráme na voľbu generálneho prokurátora, mne osobne to pripadá ako v mojich časoch na základnej škole pri rozhodovaní kto pôjde ku tabuli. Tiež sme sa dohadovali dlhý čas a výsledok bol nulový. Tým odtrhnutým 6 statočným blahoželám, darí sa im robiť dusno ako kedysi poslancovi za SaS, kým nedostal jednu kres papuľu. Nechcem brániť jednotlivé politické strany, ale nie vždy sa ma hlasovať na základe vlastného presvedčenia ako mnohí prízvukujú. Načo by nám potom boli desiatky strán?
Zhodnoťme to:
- máme strašne veľa politických strán a hnutí
- v nich strašne veľa špekulantov, česť výnimkám
- priamo nás zastupuje 150 poslancov
- najčastejšie okolo 80, pretože ostatní mali niečo dôležitejšie
- aj z toho mála v sále javí veľké percento nezáujem o ľudí
Otázka teda znie: ako môžu takéto strany resp. jednotlivci viesť celý štát s 5 mil. obyvateľmi ak nedokážu napr. ani vystupovať ako jeden celok, teda zjednotene?
Viete načo vždy prisahajú naši politici - na ústavu SR, mne však ta ústavnosť u nás nejako chýba. Jednotlivé články v hlavách začínajú často formulkou: „Každý má právo“.
Napr. máme právo na prácu - investori zo zahraničia ak už aj nájdu SR na mape, všetci sa koncentrujú na západe. Ja im to ani nevyčítam, pretože naozaj tam majú lepšie podmienky.
Ďalej máme právo na zdravé životné prostredie – silná jadrová lobby tomu nenasvedčuje. Predstavte si také super ohadzovanie rádioaktívnym snehom či snehom s vysokou koncentráciou škodlivých látok.
Kríza kríza kríza, tá vraj mení "šecko". Aká kríza nás ešte čaká, mali sme už hospodárske, niektorí krízu stredného veku a čo nasleduje...
Ak niektorí máte dosť môjho negatívneho pohľadu na politiku u nás bohužiaľ, to je realita. Mnohým z vás je to úplne jedno, no kým nebude človek tejto krajiny na prvom mieste môj negativizmus sa nestratí.
