Podľa definície je jadrová vojna konflikt, v ktorom sa použijú jadrové (štiepne alebo fúzne) zbrane. V súčasnosti sa tieto zbrane približujú k svojím cieľom pomocou orbitálnych a suborbitálnych rakiet, prípadne letecky. Je dnešná Rusko-ukrajinská vojna jadrovou vojnou? Mnohí by argumentovali, opierajúc sa o všeobecnú definíciu, že samozrejme nie! Atómové bomby chvalabohu neboli použité a je vysoko nepravdepodobné, že budú. Akékoľvek použitie týchto zbraní by mohlo v sérií nepredvídateľných udalostí a odvetných krokov viesť k ultimátnemu koncu minimálne pre všetky zúčastnené konfliktné strany, ak nie pre celý svet. To si uvedomujú ako v USA, tak aj v Rusku. S čím ale definícia jadrovej vojny nepočítala, je situácia, v ktorej sa konvenčné armády pokúšajú obsadiť aktívny zdroj rádioaktívnych produktov – jadrové elektrárne. Prvýkrát v histórií ľudstva sme svedkami toho, že jadrovoenergetické zariadenia predstavujú vojenské ciele v „horúcom“ konflikte. A bohužiaľ pre nás, v priamej blízkosti Slovenskej republiky. Táto situácia sa nedá nazvať inak, ako Studená jadrová vojna.
Černobyľ
Február 2022
Predstavte si, že ako vojak Ruskej federácie dostávate po niekoľkých týždňoch cvičení v mrazivom Bielorusku rozkazy k prekročeniu ukrajinských hraníc. Bez boja sa veľmi skoro ocitáte na mieste, ktoré je na prvý pohľad zvláštne. Vyzerá, že nikto v ňom nežije a je lemované zvláštnymi výstražnými ceduľkami. Po chvíli vám to dôjde: ste v Černobyľskej uzavretej zóne.
Útočiacej armáde ide počas vojenských operácií najmä o obsadenie infraštruktúry – zabezpečenie dopravných uzlov, priemyslu, energetiky. O čo však Rusom išlo pri obsadení jadrovoenergetického zariadenia, ktoré by bolo viac na príťaž ako k úžitku? Posledný reaktor produkujúci elektrickú energiu bol vyradený v roku 2000. V rámci vyraďovania jadrových reaktorov sú hlavnými činnosťami v zariadení dekontaminačné práce a monitoring. Preto bolo viac ako 300 pracovníkov, z toho 170 členov ukrajinskej národnej gardy, prekvapených až šokovaných pri pohľade na ruské jednotky. Zamestnanci aj vojaci sa bez boja vzdali, nevediac, čo plánujú robiť ruské špeciálne jednotky s vyradenou Černobyľskou jadrovou elektrárňou. Využijú svetoznámu elektráreň ako symbol okupácie, alebo sa budú svetu vyhrážať ďalšou haváriou? Potenciálne boje pri havarovanom sarkofágu, ktorý dostal od medzinárodného spoločenstva v roku 2016 nový kryt, stojaci viac ako 2 miliardy USD , označil riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu IAEA Rafael Grossi za „veľmi, veľmi nebezpečné“.
Súčasnosť
Počas februárových a marcových bojov pri Kyjeve došlo v elektrárni k výpadku prúdu a potrebe zapnutia rezervných dieselových generátorov. Reportované fyzické a psychické vyčerpanie ukrajinských odborníkov elektrárne, ktorí ostali prevádzkovať zariadenie, hádky s ruskými silami a „premiestňovanie“ (kradnutie) vedeckého vybavenia boli na dennom poriadku. Tieto faktory mohli spôsobiť katastrofu. Našťastie, okupácia Černobyľskej zóny netrvala dlho, keďže 30. marca sa začali sťahovať ruské jednotky z Kyjevského regiónu po neúspešnom pokuse zvrhnúť vládu v hlavnom meste. 3. apríla vstúpili ukrajinské jednotky do zóny, kde našli v tzv. Červenom lese (oblasti so stromami sfarbenými do červena v dôsledku pôsobenia vysokej radiácie počas havárie v roku 1986) vykopané zákopy a stopy po požiaroch. Presuny pásovej techniky spôsobili dočasné zvýšenie lokálnej rádioaktivity (čiastočky prachu obsahujú nasorbované rádionuklidy), našťastie nedošlo k ďalším iným únikom radiácie do okolia.
Načo teda objekt Rusi obsadzovali? Podľa vojenských expertov bolo najpravdepodobnejší dôvodom zabratia zóny a objektu bola jeho poloha – severný koridor s prístupom k rieke Dneper, dôležitý pre ďalšiu fázu útoku na Kyjev. V elektrárni nedošlo k žiadnemu vojenskému zneužitiu rádioaktívneho, škody z poškodenia objektov a vybavenia však niektoré zdroje odhadujú až na vyše 100 miliónov eur.
Záporožie
Marec 2022
Južne na rieke Dneper leží so svojimi šiestimi reaktormi VVER-1000 najväčšia elektráreň v Európe – Záporožská jadrová elektráreň (pre porovnanie, po dostavbe 3. a 4. bloku v Mochovciach budú aktívne štyri reaktory VVER-440). Nachádzajúca sa medzi Chersonom a Donbasom, zásobujúca pätinu Ukrajiny elektrickou energiou, sa táto elektráreň stala významným terčom ruskej južnej operácie. Ruské jednotky sa ale tentokrát museli prebojovať cez príležiace mesto Energodar a odpor stretli aj priamo v objekte elektrárne, kde ukrajinské jednotky pálili s protitankovými strelami na obrnený konvoj. Po dvojhodinovej prestrelke došlo k požiaru v rámci administratívnej budovy. Svedkami ostrých bojov v objekte jadrovej elektrárne sme boli prvýkrát v histórií. Nikomu predtým totiž neprišlo ako rozumné ohroziť jednou zblúdenou strelou bezpečnosť celej Európy. „Mali sme šťastie, že nedošlo k úniku rádioaktívneho materiálu a integrita reaktorov nebola narušená“ povedal po útokoch riaditeľ IAEA Grossi. Prevádzka sa po dobití elektrárne vyriešila podobne ako v Černobyli – ukrajinskí experti ostali prevádzkovať jadrovoenergetické zariadenie pod dohľadom ruských okupačných síl.
September 2022
Areál jadrovej elektrárne prešiel v rukách ruských vojsk výraznou zmenou - zriadili si tam vojenskú základňu. Čo je horšie, táto základňa sa nachádza na frontovej línií opisujúcej rieku Dneper. Ostreľovanie na začiatku augusta spôsobilo poškodenie vedľajších jednotiek a nutnosť vypnutia jedného z reaktorov. Znepokojujúce boli aj správy o podmínovaní elektrárne, či vyhlásenia ruských dôstojníkov o spálenej zemi v prípade útoku. Po pravidelných bombardovaniach okolia a komplexu elektrárne, z ktorého sa obviňujú obe strany vojnového konfliktu, bola elektráreň 25.8. aj 3.9. odpojená od elektrickej siete. 1. septembra bola pod vlajkou OSN pripustená delegácia IAEA za účasti riaditeľa IAEA Grossiho, ktorý uviedol, že im bolo umožnené vidieť všetko, o čo požiadali a zároveň im bolo umožnené komunikovať s pracovníkmi elektrárne. Na záver inšpekcie dodal, že „integrita zariadenia bola niekoľkokrát narušená“. V pondelok 6. septembra uviedol Energoatom informáciu, podľa ktorej po bombardovaní vypukol v elektrárni požiar, kvôli ktorému došlo opäť k prerušeniu elektrickej siete. Po inšpekcii IAEA uviedol generálny tajomník OSN Antonio Guterres že „akákoľvek akcia ohrozujúca integritu a bezpečnosť jadrovej elektrárne je neakceptovateľná“ a navrhol vytvorenie demilitarizovaného perimetra. 11. septembra bol kvôli bezpečnosti z dodávky do elektrickej siete odpojený aj posledný reaktor.
Súčasnosť
Všetkých šesť reaktorov je síce vypnutých, podliehajú však riadenému ochladzovaniu, ktoré potrebuje stabilné dodávky elektriny z externých zdrojov. Počas posledných ofenzív a viacnásobných útokov iránskymi dronami na elektrickú infraštruktúru Ukrajiny boli dodávky do Záporožskej JE prerušované a bolo potrebné využiť náhradné dieselové generátory. Rusko vyhlásilo legálne prevzatie Záporožskej JE v rámci anexie Záporožskej oblasti. V rámci tejto zmeny bolo ruskými jednotkami zatknutých niekoľko vrcholových pracovníkov elektrárne, vrátane riaditeľa Murašova a jeho zástupcu Martinyuka. Riaditeľ IAEA Grossi označil „pokračovanie ostreľovania jediného externého zdroja elekriny pre elektráreň ako obrovsky nezodpovedné“.
Južnoukrajina
Marec 2022
25O km západne od Záporožskej JE stoji Juhoukrajinská JE so svojími troma reaktormi VVER-1000. Prvotné informácie naznačujú, že táto elektráreň bola taktiež cieľom ruskej operácie, postup ruskej armády bol však zastavený ukrajinskými jednotkami pri Voznesensku, 30 km od Južnoukrajinskej JE.
September 2022
Ukrajina informovala o explózií 300 metrov od areálu Juhoukrajinskej elektrárne, ktorá spôsobila krátky výpadok spojenia v elektrickej sieti. Ako poznamenal riaditeľ IAEA Grossi „Kým sme sa v poslednom čase sústredili na prevenciu jadrovej havárie v Záporoží, dnešná explózia blízko Juhoukrajinskej jadrovej elektrárne výrazne demonštruje potencionálne ohrozenia pre ostatné jadrové zariadenia v krajine.“
Ďalšie ohrozené elektrárne
Dva bloky v západoukrajinskej Chmelnickej JE (450 km od Slovenska) a štyri bloky v Rivne (160 km od Poľska), taktiež na západe, vyzerajú byť nateraz v bezpečí. Ešte v marci Energoatom upozornil na prelet dvoch riadených striel ponad bloky v Chmelnickej jadrovej elektrárni, ktoré však mali iné ciele. Zaujímavá bola taktiež neoverená správa z prostredia tajných služieb, v ktorej ruská strana posudzuje možnosť sabotáže elektrárni v Rivne a Chmelnici na potreby kontaminácie západoeurópskeho priestoru v prípade priamej konfrontácie s NATO. V súčasnosti sa však ruské útoky na energetickú infraštruktúru nezameriavajú na blízkosť týchto elektrárni, čo môže svedčiť o uvedomovaní si hrozby poškodenia týchto zariadení.
Záver
Šťastie v nešťastí pri tomto konflikte je, že si obidve strany až príliš dobre uvedomujú, akú katastrofu môže spôsobiť jadrová havária. Ukrajinskí, bieloruskí aj ruskí vojaci, vedci a inžinieri bojovali s Černobyľskou katastrofou bok po boku za zachovanie možnosti života vo vtedajšej ZSSR. Všetci obyvatelia týchto krajín si pamätajú a sú si vedomí toho, čo by mohlo prísť, keby...
Ďalším plusom je aj konštrukcia tlakovodných reaktorov VVER, ktorá je ďaleko bezpečnejšia ako černobyľský varný reaktor RBMK. Taktiež je vo všetkých krajinách bývalého Sovietskeho zväzu silná komunita špičkových nukleárnych vedcov a inžinierov, ktorí majú bohaté skúsenosti s týmito reaktormi a ešte nepodľahli úplnej autocenzúre a k vedecko-technologickým otázkam sa vedia vyjadriť pravdivo. Ak by aj nastala havária, v prípade ohrozenia územia je takisto ako geografia dôležitá meteorológia. Zmeny počasia ovplyvňujú presuny rádioaktívneho mraku aj depozíciu jadrového materiálu na povrchy, preto sú tieto riziká pohromy oboma stranami obmedzované na najnižšiu možnú mieru. Zúčastnené strany veľmi dobre vedia, že vietor sa vie zmeniť veľmi rýchlo, preto predpokladám, že k úmyselnému poškodeniu jadrovoenergetických zariadení oboma stranami nedôjde. Vojnový konflikt ale zvyšuje riziko neúmyselného poškodenia, tak vidíme v prípade Záporožskej JE. Ruská aj ukrajinská strana zaviedla nový pojem pre 21. storočie v súvislosti s bojmi o jadrové elektrárne – nukleárny terorizmus – z ktorého sa navzájom obviňujú. Pevne veríme, že tento typ terorizmu nikdy neprinesie obete...
RNDr. Ján Bilohuščin, PhD. - absolvent Katedry jadrovej chémie Prírodovedeckej fakulty UK a bývalý pracovník Oddelenia radiačnej bezpečnosti Jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice V2
