Čo symbolizuje vlajka EÚ?
Zlaté hviezdy v kruhu symbolizujú jednotu, solidaritu a svornosť európskych národov na pozadí modrého neba. Pre slovenských občanov, ktorých polovica inklinuje k imperiálnemu Rusku, ide o vskutku abstraktné pojmy. Prečo dochádza k tak častému odlúčeniu Slovákov od európskej komunity a jej hodnôt? Hlavné dôvody sú podľa mňa dva: sklamanie z nenaplnených sľubov západnej prosperity spôsobené kleptokraciou Ficových vlád, a pomerne jednoduché prístupové procesy, spôsobujúce efekt menšej úcty k členstvu, po vzore príslovia “ľahko prišlo, ľahko odišlo”. Alebo inak, čo získaš bez boja, to si nevážiš. Existujú ale štáty a ich občania, ktorí vedia, čo je to bojovať za vlajku EÚ.
Slovenský prístup
Vlajku EÚ by ste hľadali vo väčšine slovenských obydlí márne. Skôr by ste našli tú ruskú. Minimálne polovica súčasnej politickej garnitúry spomína Európsku úniu čisto pragmaticky v súvislosti s čerpaním eurofondov. Brusel, to nie sú hodnoty slobody, nezávislosti, demokracie, ľudských práv a rovnosti príležitostí. Brusel, ak už nie je vyložene diktátor či nepriateľ, je aspoň mešec potras sa pre našich ľudí a ich “systém”. Ani druhá polovica politického spektra, toho tzv. demokratického, sa za takmer 20 rokov členstva vo vzťahu k EÚ nevyznamenala. Pri vysvetľovaní jej hodnôt sa často opierala iba o vágne frázy a barličky. Bedákať o tom, ako je zmagorená časť populácie náchylná ku konšpiráciam a ruskému videniu sveta, ktorého propaganda je dotovaná miliónmi eur, bez akejkoľvek snahy o oponentúru alebo propagáciu západných hodnôt zastupiteľstvami Európskej komisie či Európskeho parlamentu na území Slovenska (za pomoci napríklad Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR), je márne. Schválne, spomeňme si na osvetovú činnosť našich súčasných europoslancov, či vedúceho zastúpenia Európskej komisie v SR, nezvestného vedca Vladimíra Šuchu. Treba objektívne uznať, že jediní, ktorí robili posledné roky európskym inštitúciam pozitívnu reklamu, boli eurokomisár Maroš Šefčovič a podpredseda EP Michal Šimečka.
Prístup našich zástupcov a občanov k členstve v EÚ sa rokmi zmenil na automatický fakt, ktorý si nezaslúži väčšiu pozornosť. Všeobecná nálada a prieskumy ukazujú, že EÚ je pre nás skôr cudzí element, ako naša súčasť. Ruskí špióni s propagáciou svojich zvrátených hodnôt, za pomoci hojného počtu kolaborantov z radov takzvaných vlastencov, majú na zneistenie našej prozápadnej orientácie voľné pole.
Kandidátske krajiny
V súčasnosti však poznáme štáty, ktorých dlhoročný boj za účasť v západnej civilizácii by mohol byť pre nás inšpiráciou. V roku 2004 vstúpili do EÚ a NATO aj trochu prekvapujúco štáty bývalého ZSSR z Pobaltia – Estónsko, Lotyšsko a Litva. Chaos v Ruskej federácii 90-tych rokov im umožnil konať rýchlo a využiť pôvodný plán expanzie západnej kultúry pre Strednú Európu. Horšie to bolo pre ďalšie tri štáty v ruskej sfére vplyvu, ktoré sa až minulý rok stali kandidátskymi krajinami pre vstup do EÚ – bývalých členov ZSSR Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajinu.
Kým Ukrajina od Euromajdanu 2014 stále doslova bojuje a krváca o svoje ukotvenie v EÚ a NATO, jej podpora účasti je zo strany týchto nadnárodných štruktúr, kým prebieha vojna, skôr symbolická. Ťažisko prístupových rokovaní sa tak presúva do Gruzínska a Moldavska, ktoré si v súvislosti s vojnou na Ukrajine prechádzajú svojimi politickými krízami.
Oba tieto štáty momentálne vedú prezidentky – Salome Zurabišvili v Gruzínsku a Maia Sandu v Moldavsku. V marci 2023 prepukli v Tbilisi ostré protesty proti schváleniu nám známeho zákona o zahraničný agentoch. Každá organizácia (fašista či smerák číta neziskovka) s podporou financovania nad 20% zo zahraničia, je povinná registrovať sa ako zahraničný agent. Zákon, ktorý kopíruje ten v Rusku či Maďarsku, a rozpráva o ňom aj Fico s nacistami na Slovensku, vyvolal vášne v Tbilisi, ktorého obyvatelia sa v blízkej budúcnosti vidia v EÚ. Prezidentka Zurabišvili označila zákon za “nadiktovaný Moskvou” a vyzvala, aby “Gruzínsko, ktoré vidí svoju budúcnosť v Európe nedovolilo vziať si kýmkoľvek svoju budúcnosť”. Gruzínsky parlament však má právo prelomiť jej veto, preto sa občania zhromaždili na odpor. S modrými vlajkami Európskej únie sa postavili za prozápadné hodnoty, kde ich protesty potlačovali aj vodné delá.
Situácia v Moldavsku je ešte kritickejšia. Proeurópska prezidentka Maia Sandu čelí v najchudobnejšej krajine Európy destabilizácii zo strany Ruska a jeho separatistického teritória na územi Moldavska, Podnesterska. Moldavsko, s prísunom utečencov z Ukrajiny, ktorých počet bol na úrovni utečencov prichádzajúcich na Slovensko (avšak v krajine s polovičnou populáciou a desatinou HDP Slovenska), vpadlo do série kríz, ktoré kulminovali protivládnymi protestami počas energetickej krízy v zime 2022. Prezidentka vo februári informovala verejnosť o pripravovanom prevrate podporovanom Ruskom. Maia Sandu a moldavská vláda si totiž, podľa vlastných slov, uvedomujú, že ak by Ukrajina padla, Moldavsko je na rade. Bez členstva v NATO a EÚ ide pre Rusov o ľahký terč…
Spomínané kandidátske krajiny na hraniciach EÚ robia všetko pre to, aby sa vymanili z civilizácie východného obradu, znamenajúceho bezprávie, chudobu a obmedzenie osobných slobôd. Týmto hodnotám uteká jedna malá krajina, ktorá je členom Európskej únie takmer 20 rokov, v ústrety.
Slovexit
Výsledky referenda o vystúpení Veľkej Británie z EÚ boli pre každého skutočne cítiaceho Európana dozaiste šokom. A pre Kremeľ cynickým triumfom. Kto bude ďalší? Netreba sa nechať pomýliť, ďalší najslabší článok EÚ nie je v Grécku, ani v Maďarsku. Na svoj exit z EÚ je totiž najlepšie pripravená naša krajina. S kolaburujúcou politickou špičkou, spochybňujúcim akademickým prostredím, špiónmi penetrovanými spravodajskými službami a štedro financovanými “alternatívnymi” médiami sa boj o vlajku EÚ presúva do jej najzraniteľnejšej krajiny. Tá by sa mohla, v prípade katastrofického scenáru neutrality, po ktorej volá hnutie Republika, paradoxne vymeniť s čakateľom, ktorý je známy svojimi proruskými tendenciami – Srbskom, ktorého vstup do EÚ sa očakáva po roku 2025.
Vlajka EÚ
30. septembra 2023 sa kľudne môže stať, že väčšinu hlasov od občanov našej európskej krajiny dostanú strany, ktoré pohŕdajú Západom a Európskou úniou. Deklaratívne síce vystúpiť z EÚ nechcú, no na oslavách SNP vo Zvolene by ste vlajku Únie hľadali márne.
Čo znamená vlajka EÚ pre mňa? Najmä atribúty, ktorými nie je človek iba fyzicky sýty – namiesto eurofondov by som vyzdvihol nadnárodnú komunitu, ohľaduplnosť, kultúrnosť, civilizovanosť, rovnosť príležitostí, spravodlivosť. Práve tie hodnoty, ktoré Slovensku tak akútne chýbajú.
