Už ako samostatné republiky boli SR a ČR aj tak vždy úzko späté. Spoločný ekonomický, historický a kultúrny priestor vymedzili aj prístupové rokovania o vstupe oboch štátov do NATO a EÚ. Naša tendencia porovnávať životnú úroveň s našimi západnými susedmi však postupne klesá. Prečo? Pretože Česko už začína hrať inú, pre nás momentálne kvalitatívne nedosiahnuteľnú ligu.
Odlišné výročia
Kým nad Karlovým mostom slávnostne prelietavali stíhačky, na Pražskom hrade rečnil bývalý americký prezident Bill Clinton, ktorý obdržal štátne vyznamenanie od prezidenta Petra Pavla. Medzitým sa na Slovensku cez YouTube streamovala z Primanciálneho paláca dvojhodinová debatka Dzurindu, Bútoru a Káčera. Aj takto odlišne sa dá osláviť 20. (pre ČR 25.) výročie vstupu do NATO.
Kým český prezident otvoril v máji Týždeň Európy, zahŕňajúci hudobné festivaly, debaty, vstupy do inštitútov a ambasád, otvorenie interaktívneho centra Europa Experience, či dočasné premenovanie električkovej zastávky v Prahe na Európa, na Slovensku sa jeden večer vysielal cez RTVS ceremoniál odovzdávania cien Alexandra Dubčeka premiérom Ficom. Ktorý si ešte v prejave aj do tej Európy kopol. Aj takto odlišne sa dá osláviť 20. výročie vstupu do EÚ.
Z týchto rozdielov prístupu vyplýva, že tieto kultúrno-politické miľníky ukotvenia Slovenskej republiky v štruktúrach civilizovaného sveta nechávajú naše obyvateľstvo nedotknuté. A značne rozdielne od toho českého, nielen v ponímaní svetového poriadku, ale aj v ponímaní ekonomiky, bezpečnosti a rozvoja.
Odlišná ekonomika
Je logické, že obyvateľmi väčšia krajina bude mať vyššie nominálne HDP, preto by som sa radšej zameral na faktory porovnávajúce ekonomickú prosperitu jednotlivých občanov. Napríklad priemerná mzda je o 300 eur v čistom vyššia u našich západných susedov (1067 eur vs. 1384 eur) pri podobných cenách služieb či komodít v oboch štátoch, čo spôsobuje, že v EÚ je z hľadiska parity kúpnej sily obyvateľstva Česko na 15. mieste, zatiaľ čo Slovensko na 24., zanechávajúc za sebou Lotyšsko, Grécko, či Litvu, ale zároveň púšťajúc Poľsko, Maďarsko, či dokonca Rumunsko pred seba. To sa, samozrejme, premietne do bolestivého stavu typického slovenského života z mesiaca na mesiac, v ktorom sa nedá urobiť dostatočnú rezervu. Možno preto je v ušetrených financiách obyvateľstva v EÚ Česko na 5. mieste, pričom Slovensko je 5. od konca (zaostávajúc vyše 10% za našimi staršími bratmi a sestrami, čo sa naplno prejavilo do finančných problémov asi tretiny našich obyvateľov počas pandémie). Ak sa už teda Slovákom nevypláca šetriť, treba si staviť. Na stávkovaní za minulý rok prehrali 1.3 miliardy eur, čo by cca pokrylo dve nové Dolinkovej nemocnice. Čo už, asi sa nevypláca ani si staviť, tak si treba vypiť. Slováci sa vo viacerých svetových rebríčkoch závislosti na alkohole umiestňujú v Top 10. Napriek tomu, že Česko je pivárska veľmoc, úroveň miery alkoholizmu je tam polovičná (6% oproti 12% u nás).
Aj keď nie sú výkony našich ekonomík možno až tak vzdialené a jednoznačne nerobia z Česka bohatú a zo Slovenska chudobnú krajinu, môžeme pokojne tvrdiť, že sa odlišuje celkový mindset ekonomického rozmýšľania obyvateľstva...
Odlišná bezpečnosť
Námestník Ministerstva obrany ČR počas vstupu do NATO Jaromír Novotný prehlásil, že až v roku 2004 sa Česká republika v celej svojej histórii od čias Veľkej Moravy ocitla v susedstve s okolitými štátmi, ktorí boli spojencami. Vďaka NATO a EÚ. Aké šťastie byť vo vojenskej a ekonomickej aliancii s Nemeckom, Rakúskom, Slovenskom a Poľskom. Slovensko si donedávna užívalo podobnú pohodu, aj napriek maličkej Schengenskej hranici s problémami sužovanou, ale stále mierumilovnou a neutrálnou Ukrajinou.
Bezpečnostná situácia sa však pre našu krajinu rapídne zhoršila po februári 2022, keď sme sa stali utečeneckou diaľnicou a štátom v priamom ohrození vojnového konfliktu. Nechýbalo veľa a mali by sme to, od čoho je momentálne Česko ochránené – priamu hranicu s nepriateľom. S agresívnym, nepriateľským, militantným a fašistickým totalitným režimom, ktorého sme sa ledva v roku 1989 zbavili a ktorý sa vracia na svetovú scénu. Problémom je, že si to na rozdiel od českých susedov tak trochu aj želáme. Polovica nášho národa totiž obhajuje ruskú inváziu a takmer polovica nášho národa by najradšej vystúpila z NATO. Aj preto sa scenára, kde náš prezident po celom svete naháňa muníciu pre obranu napadnutého kandidátskeho štátu EÚ, nedočkáme ani v paralelných vesmíroch...
Odlišný rozvoj
Diaľnice, koľajnice, nemocnice. Slovák nemusí ísť ďaleko, aby videl očividné. Za riekou Moravou je infraštruktúra Západu. A čo tak súdnictvo, prokuratúra, spravodajské služby, polícia? Kým naša krajina vyhráva cenu o európsku Columbiu či Ficíliu v penetrácií štátneho aparátu organizovanými zločineckými skupinami, Česká republika ešte stále predýchava najväčšiu kauzičku posledných let, Čapí hnízdo. Kultúra, školstvo, veda? Kým česká kinematografia prekvitá kvalitou aj veľkosťou investícií, z ktorých nemalé množstvo zo štátneho rozpočtu ide na tvorbu kritických historických filmov o bývalom režime, na Slovensku sa v tomto smere aktivizoval jedine režisér Bebjak, ktorý už po svojej reči na Českom lvovi neuvidí od slovenského Audiovizuálneho fondu v područí Šimkovičovej ani korunu.
Vysoké školstvo a veda si nepočínajú lepšie. Rektoráty opäť fungujú autonómnym štýlom daj peniaze a nepýtaj kvalitu, pričom o ambícií umiestniť sa v Top 250 univerzít sveta (v ktorej je Karlova univerzita) sa nebude uvažovať asi ani o 100 rokov (aj keď sme podľa indexu kvality života OECD na 26. priečke). Vo vede to funguje podobne. V počte patentov a karentovaných publikácií už súperíme s Rumunskom, ostatné štáty V4 sú inde. A k zlepšeniu predpokladám ani tak skoro nedôjde, pretože financovanie tohto sektora vyzerá katastrofálne – priemer EÚ je 0,8% HDP, náš je polovičný, na 0,4% HDP. Podľa novej stratégie má stúpnuť financovanie výskumu a vývoja v roku 2030 na úžasnú úroveň 0,67% HDP. Česko ráta pre rok 2030 s úrovňou 3% HDP...
Dlhodobá koncepcia (ne)rozvoja vedy a výskumu je citeľná. Dôchodkárov z výskumných ústavov a inštitútov nemá štát ako nahradiť nielen kvalitou, ale už ani kvantitou zo študentských radov. Zlú demografiu a odliv mozgov bolo cítiť už pred 10 rokmi. Ako doktorand som sa vtedy zúčastnil malej, až rodinnej konferencie v Banskej Štiavnici. Na moje prekvapenie boli medzi asi 30 timi účastníkmi aj zástupcovia vedenia Českého metrologického ústavu. Čo robili na takej zašitej konferencii? Ich motivácie boli hneď prvý spoločný večer odkryté – hľadali mladých perspektívnych ľudí na nové oddelenia. Koho lepšieho, ako Slovákov. Tak som sa vtedy zamyslel, že koľko asi majú rozpočet, keď sa zdalo, že by mohli vziať šmahom ruky aj 10 doktorandov naraz. Potom som si všimol, že zástupca Slovenského metrologického ústavu bol absentujúci. Asi sme nikoho nepotrebovali. A to bol rok 2014. Teraz je rok 2024 a ďalšia generácia vyštudovaných vedcov na Slovensku je fuč, väčšinou v Čechách. A kým Češi potrebujú šikovných Slovákov, Slováci stále nepotrebujú šikovných Slovákov. Načo si robiť konkurenciu, keď je pohodlne, však. Nie je preto prekvapivé, že momentálne v ČR pracuje nielen vo vede 200 000 našincov...
Odlišná prognóza budúcnosti
Ešte pred pár rokmi by som tvrdil, že rozdelenie republík bola nakoniec dobrá vec. Teraz si to však vôbec nemyslím a rozmýšľam nad mojou, poslednou generáciou Čechoslovákov narodených v ČSFR. Dôkazov ako zaostávame ekonomicky a morálne totiž každým dňom pribúda. Avšak z našej republiky sa nestala dôkazná spoločnosť a naši občania nie sú kritickou masou. 20 rokov EÚ a NATO sme nevyužili ani na polovicu. Môžu za to nielen obyčajní ľudia, ale aj absentujúce elity. Koľko ľudí vychovaných v Bruseli sa aj vrátilo pomôcť v ťažkých časoch do verejného života? Aktívnych politikov so skúsenosťami z EÚ je teraz možno tucet. Pramálo za 20 rokov členstva a rotácie tisícov slovenských zástupcov...
Vyše 30 rokov po rozdelení sú pôvodné republiky Československa, aj keď spoločne súčasťou EÚ a NATO, skutočne rozdielne. A tak, kým si David Pastrňák pod Pražským Orlojom odpíja z Plzňa a teší sa so svojimi spoluhráčmi a spoluobčanmi z jedného z najlepších rokov pre Česko, na Slovensku sa kumpáni pri lôžku postreleného premiéra v Rooseveltovej nemocnici dohadujú, ako využiť situáciu na potlačenie slobody slova opozície a médií na pozadí krachujúcej ekonomiky...
