Tvorca antisystému
Po zdrvujúcom víťazstve Igora Matoviča v roku 2020 sa nemenovaná redakcia prekvapujúco vybrala opýtať na názor istého bývalého premiéra. Volal sa Vladimír Mečiar. Potešil som sa. Nie preto, že by som ho mal rád, pocitovo som voči tomuto človeku úplne na opačnom brehu. Po zhliadnutí dokumentu Mečiar som pevne presvedčený, že chorobou tohto človeka neboli peniaze (opekať si vo vyleznutom tričku špekáčky na dvore bájnej Elektry v Trenčianských Tepliciach nie je, na pomery dnešných smeráckych papalášov, žiadna manifestácia luxusu), ale moc. Avšak, od stále inteligentného a skúsenosťami opradeného matadora slovenskej politiky, som odpoveď na otázku, kto je zodpovedný za zlatý vek nesystémových a neštandardných strán, na ktorý sa večne sťažuje Robert Fico, počuť chcel. Jeho odpoveď ma zarazila: Môže za to práve Fico. Jeho politika deštruizmu (Andrej Danko ©) nespočívala iba v ničení opozície, ale aj koaličných partnerov. Ako spomína Mečiar, žiadna zo strán, čo vládla s Ficom v koalícii, ďalšie voľby neprežila. A má pravdu. Po dvoch smeráckych koaličných vládach (vynímajúc samovládu rokov 2012 – 2016), skončili partneri HZDS, SNS, Most-Híd a Sieť v ďalších voľbách pred bránami parlamentu, alebo rovno na smetisku dejín.
Štandardné strany zničila Ficova toxická politika, ktorú mohol absorbovať preferenčne obrovský Smer, avšak nie strany, ktoré oscilovali na hraniciach parlamentného kvóra. A ak to ešte nie je súčasným politikom jasné, pre nasledujúce koaličné formovanie v októbri iba pripomeniem – zodpovednosť za vládnutie je v koalícii zdieľaná. Možno nie rovným dielom, ale je. Vďaka Smeru tak dostal príležitosť neštandardný anti-systém hybridných strán, ktorý nakoniec voľby 2020 prevalcoval. Na prvom mieste sa umiestnilo OĽaNO, na treťom (za Smerom) Sme rodina, a za ňou ĽSNS. Tieto strany s minimálnym, alebo žiadnym počtom členov, neznámymi straníckymi štruktúrami, tajomným financovaním, či absentujúcim programom, získali dokopy 1 200 000 hlasov. Po dávnejšom rozpadnutí SDKÚ a debaklu KDH s PS/Spolu, ostali v parlamente jedinými štandardnými demokratickými stranami SaS a Za ľudí (ktoré napokon za štandardné označuje aj sám Fico).
V jednom koši s extrémom
Ako ďalej spomínal Mečiar, problémom Smeru je „nielen vnútorná organizácia, ale aj ekonomické a obchodné prepojenia, rôzne zoskupenia a skorumpovanosť takmer všetkých štátnych inštitúcií. Veď to už je na úrovni zrady štátu.“ Sám by som to nezadefinoval lepšie. Trestné kauzy posledných rokov zobrazili chobotnicu, či ako to sami kajúcnici nazývajú – systém – v jeho najhoršej podobe. Polícia, prokuratúra, sudcovia, ministerstvá a štátne podniky. Všetci boli súčasťou mlynu perúceho štátne peniaze. Takéto brutálne zneužívanie štátnej správy a jej zdrojov za účelom obohatenia sa a osobného prospechu, bez uceleného dosiahnutia určitého politického cieľa, bolo bezprecedentné. Kým počas vlád Mikuláša Dzurindu sme boli svedkami (v menšom merítku) podobného zneužívania verejných financií, politický cieľ bol jasný – integrácia Slovenskej republiky do nadnárodných štruktúr vyspelého sveta. Účel svätil prostriedky. Aj preto dochádza k čiastočnej rehabilitácii politikov rokov 1998 – 2006 (Dzurinda, Mikloško, Bugár, Šimko), ktorých história úplne nezavrhla, napriek škandalóznym kauzám. To však pre Fica neplatí. Ficov politický cieľ pre krajinu totiž neexistuje, alebo ho nepoznáme. Aj kvôli tomu ho na záver rozhovoru Mečiar zaslúžene vhodil do jedného koša s ďalším politikom – extrémistom Mariánom Kotlebom z ĽSNS. Treba ale podotknúť, že Kotleba bol v poradí až druhý extrémista v slovenskej politike...
Útok na demokraciu
V roku 2014, na vrchole svojej moci po zdrvujúcej výhre Smeru v roku 2012, mal Fico zdanlivo najlepšiu pozíciu stať sa hlavou štátu. S parlamentom a vládou v moci Smeru, ovládnutou políciou, generálnou prokuratúrou, úradom špeciálnej prokuratúry a súdmi bolo potrebné ovládnuť posledné dve nezávislé inštitúcie. Boli nimi Ústavný súd SR a prezident SR. S Ivettou Macejkovou, vtedajšou predsedníčkou ÚS SR a prezidentom Ivanom Gašparovičom, mohol Fico rátať. Výkon spravodlivosti pomohli odložiť najmenej o 15 rokov vďaka Gašparovičovmu nevymenovaniu profesora Čentéša za generálneho prokurátora, ktorému to umožnil práve Ústavný súd SR vedený Macejkovou. Gašparovičov mandát však končil v roku 2014, a tak sa k útoku na túto funkciu podujal sám Fico. Avšak, pád Radičovej vlády prišiel pre túto kandidatúru paradoxne príliš skoro. Ako premiér musel Fico zahladzovať nechutné kauzy, ktoré systém zákonite produkoval. Vinu nebolo na koho hodiť, čím ju zakryť.
V opozičných laviciach je robota pomerne jednoduchá, zodpovednosť majú iní a všetko, čo robí vláda, je zle. Vo vláde jednej štátostrany však všetko padalo na jeho hlavu. Dôvera preto klesala a kandidatúra na prezidenta zo stoličky premiéra nepôsobila úprimne. Úprimnou ani nebola. Pre neho totiž nešlo o voľbu zástupcu slúžiaceho ľuďom, ale o voľbu monarchu, ktorému je ľud podvolený. Systému lénnikov totiž chýbal kráľ v prezidentskom paláci...Svoju porážku vo voľbách proti neznámemu Kiskovi okomentoval tým, že ľudia chcú, aby ostal premiérom. V skutočnosti ľudia nechceli, aby bol prezidentom. Aj napriek porážke to bol stále Fico, ktorý údajne ťahal Slovensko do jadra EÚ a pripravoval sa, už ako predseda vlády Fico III, na úspešné predsedníctvo SR v Rade EÚ.
V roku 2019 zaútočil Fico osobne aj na post ústavného sudcu. Jeho kandidatúra vyznela ešte neúprimnejšie, ako v prípade kandidatúry na prezidenta. Bez akejkoľvek relevantnej praxe si intrigami nárokoval dokonca stoličku predsedu – po odchádzajúcej Ivette Macejkovej. Jeho premožiteľ z roku 2014 Andrej Kiska o tom, po otvorenom konflikte v kauze KTAG, nechcel ani počuť, a tak Fico svoju kandidatúru napokon stiahol. V roku 2019 však Fico už nebol osvietený monarcha, ťahajúci Slovensko do jadra EÚ s obľúbeným sloganom uhorského kráľa Karola Roberta z Anjou Credo Roberto Experto (verte skúsenému Robertovi). Bol to padlý kráľ konšpirátorov.
Hrádza proti extrémizmu
V roku 2016 azda aj najväčší skeptici v službách Roberta Fica uverili, že tento človek udrží systém navždy. Ako je nám už teraz známe, veľa z nich stratilo aj posledné zábrany, či obozretnosť. Jeho nová koalícia bola pre prisluhovačov Smeru potvrdením ich nedotknuteľnosti, pre voličov pravice zradou a pre média „hrádzou proti extrémizmu“, keďže sa do parlamentu prvýkrát dostala verejne extrémistická strana ĽSNS. Že sa tam dostala práve kvôli skorumpovanej politike Smeru, to nikto neriešil. Bohužiaľ, hrádzu proti extrémizmu obsadil Fico, ktorý sa k nej správal ako Rusi ku Novej Kachovke. V prípade potreby odpáliť. A tá potreba prišla – vo februári 2018.
Odpáľte hrádzu
Fico sa počas vlády po roku 2016 ťažko vedel vymotať z Everestu problémov. Úspešné predsedníctvo zatienila kauza agentúry Evka (súčasného šéfa SND Drličku) u Lajčáka, na mediálny pretras sa dostala jeho asistentka Mária Trošková, ktorú s kontaktami na Vadalovcov z Ndranghety Fico veselo vzal ku Merkelovej, ruky natŕčali noví partneri zo SNS a Mosta. Nové aj staré kauzy boli odhaľované a Fico svoju frustráciu ventiloval na novinároch, ktorých vtedy nazval špinavými protislovenskými prostitútkami. Orbánovský a Putinovský svet sa mu začal približovať. Možno ho aj začal obdivovať. Aký by bol dobrý, osvietený, absolutistický monarcha, keby mu aspoň na chvíľu nepozerali na prsty...všetko zlé, čo tento človek napáchal, kulminovalo vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. S blížiacou sa spravodlivosťou bola už hrádza proti extrémizmu zbytočná, pretože smradľavá voda konšpirácií, ktorú zadržiavala, mohla prekryť špinu, čo sa valila zo strany systému. A tak ju Fico vyhodil do ľuftu.
Korunný princ konšpirátorov
Sorošové deti na námestiach. Nadácia otvorenej spoločnosti s odznakmi. Dlažobné kocky pred Úradom vlády. Fico zabudol na svoje jadro únie a verejnosti pred pochodmi Za slušné Slovensko predstavoval nový Majdan, organizovaný zahraničnými silami na zvrhnutie jeho legitímnej vlády. Pri jeho otočke o 180 stupňov som sa pýtal sám seba. Bol taký vždy, iba to skrýval? Alebo to robí iba preto, aby sa zachránil? Týmto rozprávkam, ktoré šíril od stola s miliónom eur a kukláčmi za sebou, by veril málokto. A predsa sa našlo veľa slaboduchých už vtedy. Toto nedokázal zniesť ani (inak celkom vo vláde komfortne sa cítiaci) Most-Híd. Pre záchranu vlády musel toxický premiér odísť. Fico tvrdí, že keď videl túto možnosť na záchranu vlády, odísť z premiérskej stoličky sa rozhodol hneď a bez váhania. Zotrvanie celej vlády bolo predsa prednejšie ako jeho stolička, poistená poslaneckým mandátom. Kiežby si Matovič vzal od Fica aspoň túto lekciu...Fico sa tak ako poslanec mohol vrhnúť do znečistených konšpiračných vôd spolu s Kotlebom, Mazurekom či Uhríkom, bez toho, aby padla jeho vláda. A svedomito sa pripravovať na voľby 2020.
Kráľ konšpirátorov
Ficova korunovácia za kráľa konšpirátorov čakala iba na vhodnú dobu. Tá bohužiaľ prišla veľmi rýchlo po jeho prehre vo voľbách 2020. Priam expresne. Akoby to bolo osudom slovenskej politiky, najtvrdšie rany spoza hraníc prichádzajú pre neficovské vlády. Kým Euroval 2012 bol skutočným politickým, nie však spoločenským problémom, konjunkcia dvoch kríz po roku 2020 – pandémie Covid -19 a vojny na Ukrajine – rozpútala na Slovensku konšpiračné peklo. A jeho kráľom sa nestal prikladač bankoviek o zrkadlo, ľudový liečiteľ s bromhexinom a vodkou, či amatérsky dozimetrista Marián Kotleba. Jeho kráľom sa stal úspešný, inteligentný, etablovaný, skusený, bohatý a cynický politik Fico. Covid bol pre neho strašná choroba, ale iba medzi priateľmi (Mirom Bodorom, Gašparom mladším, Kaliňakom a Parom). Vojna na Ukrajine bola pre neho konfliktom vyvolaným Západom, ktorý mu nedal inú možnosť, ako vypúšťať s Dankom a Blahom plastové holubice mieru, pre istotu po boku ruského veľvyslanca Bratčikova. Prezidentka je podľa neho americká agentka, ktorá mu zmarila referendum, pre ktoré bol ochotný verejne sa spojiť s Republikou. Samozrejme, dodávkami zbraní predlžuje vojnu tak, ako jej diktuje ambasáda. NATO podľa neho dýcha na krk Rusku. Čo komu po tom, že bez problémov zahlasoval za rozšírenie o Švédsko a Fínsko, ktorého hranica s Ruskom je dlhšia, ako frontová línia na Ukrajine. V debate s voličmi tento mesiac načrtol, že problémom sú určite aj neziskovky. Pri riešení tohto problému sa treba inšpirovať Ruskom. Na tretí sektor bol veľmi mäkký, keď bol premiérom, dokonca ho podporoval. To pri návrate k moci zmení zákonom o zahraničných agentoch. K týmto prebratým naratívom svojím navnadeným obetiam stačí prihodiť ešte jednu konšpiráciu, tú, o ktorú mu skutočne ide...
Prvá slovenská konšpirácia
Využitím konšpiračného receptu zo zahraničia, čiže začatím pravdou, primiešaním poloprávd a napokon naservírovaním lží, podsunul Fico dychtivým strávnikom hlavný chod - Slovensko trpí politickými súdnymi procesmi. Návrat 50.-tych rokov, gestapácke kabáty, čurillovská mafia. Podivuhodne, tieto súdne monster procesy na politickú objednávku sa týkajú takmer výlučne jeho nominantov, kamarátov, či dokonca jeho samého. Kto sa neprizná, je hrdina (pamätáme si cynické odznaky All for Milan, s poznámkou na chate "hodíme to na Milana"), kto sa prizná, hnusný kajúcnik. Spochybňovanie procesu trestného konania, súdnej moci a strihanie dôkazných nahrávok získaných nelegálne bývalým premiérom - to je skutočný extrémizmus. Ak toto dokáže prehliadnúť a neodsúdiť demokratická spoločnosť, nezaslúži si demokraciu. V tomto oslabovaní dôvery v právny štát nadšene sekunduje Žilinka, ktorý si na paragraf 363 hádam nechal vyrobiť pečiatku. Človek, ktorý ako prvé po svojom vymenovaní podpísal memorandum o spolupráci s Ruskou federáciou, je výbornou zárukou šírenia tejto konšpirácie (jeho obdiv k Rusku sa ukázal aj udeľovaním vymyslenej pamätnej medaily Generálnej prokuratúry SR. Tú udelil skutočne významnému človeku. Bývalému ministrovi spravodlivosti Karasovi). Fico tak našiel v osobe Žilinku svoju zlatú rezervu neobmedzeného poľa šírenia nezmyslov a urobí všetko preto, aby sa obnovil starý systém, ktorý by mu zaručil beztrestnosť. Aký stav nastane v spoločnosti, keď bude "jeden deň po", týchto pánov, ako skutočných extrémistov, vôbec nezaujíma.
Systém extrému
Špička ľadovca etablovaného skorumpovaného systému sa vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej odtrhla a strhla so sebou lavínu, ktorá ho úplne obnažila verejnosti. Systém, ktorý zaviedol Fico, bol skutočne extrémny. Po voľbách 2020 sa detailne ukázalo, čo mnohí z nás vďaka odhaleným kauzám tušili. Každá posledná smerácka podržtaška, takmer každý riaditeľ štátneho podniku, rozpočtovej či príspevkovej organizácie, podriadenej inštitúcie, ministri, štátni tajomníci a vysokí štátni úradníci za vlád Fica kradli, boli v niečom namočení, o niečom vedeli, alebo pred niečím zatvárali oči. Tento systém lojálne kryla polícia pod Gašparom, Lučanským, Krajmerom, Hraškom, Slobodníkom, prokuratúra a ÚŠP pod Trnkom, Čižnárom, Kováčikom, súdy s Jankovskou, Kičurom, Polkom, Harabinom, Radačovským, či Finančná správa s Imreczem a Makóom. Tento systém má veľkú šancu vrátiť sa, a s konšpiráciami zmeneným Ficom môže byť ešte brutálnejší. Nie, prvým extrémistom nebol fašista Kotleba, ale komunista Fico. Je preto nevyhnutné, aby sme v nasledujúcich voľbách spoločne zastavili najväčšie ohrozenie našej krajiny, Roberta Fica.
