14.11.2014
S kolegami z Akademického senátu Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave sedíme v menšej aule, označovanej ako CH 1-3, nachádzajúcej sa hneď vedľa veľkej hlavnej auly. Túto aulu som poznal dokonale. Ako študent chémie som v nej strávil nespočetné hodiny a ako doktorand som mal tú česť suplovať v nej prednášku namiesto našej pani docentky. Miestnosť je zaplnená, pretože prichádza k najvýznamnejšiemu zasadnutiu Akademického senátu za posledné roky – voľbe dekana. Člen volebnej komisie AS a zároveň člen našej študentskej časti AS, môj kamarát, s ktorým sme strávili zopár pivných večerov na internátoch v Mlynskej doline, mi podáva hlasovací lístok. Ak by ste čakali tesný boj najlepších kandidátov, či volebné prekvapenie, ostali by ste sklamaní. Na lístku je napísané iba jediné meno. Milan Trizna.
Jediný kandidát
Docent geografie Trizna mi v tom čase pripadal ako priemerný človek. Ničím nevynikal, z vedeckého pohľadu nemal najmä od chemikov či biológov žiadny rešpekt, s tromi karentovanými vedeckými publikáciami sa počtom a kvalitou vyrovnal dobrému doktorandovi (oproti profesorom publikujúcim v Nature alebo Science bol skutočne študentom). Aj keď nebol nepríjemný, neoplýval veľkou charizmou a problémy riešil pragmaticky. Niekedy sľubmi, ako pri financovaní katedier, niekedy silou, ako pri potlačovaní protikandidátov. Najväčší problém mali ľudia, ktorí sa mu postavili na odpor. Pokladníčka fakulty dostala od dekana hodinovú výpoveď bez udania dôvodu. Hlasovaním v AS sme sa, najmä my študenti, postavili na stranu zamestnankyne. Dekan zúril. Môj brat Vladimír, vtedajší podpredseda a neskôr predseda študentskej časti AS, si s ním tiež zažil svoje. Doteraz spomíname na zasadnutie, kde sa v otázke športu na fakulte Vlado, ako reprezentant školy vo volejbale, postavil na stranu študentov. Po ostrej výmene argumentov označil dekan pána (vtedy) magistra Bilohuščina „za obyčajného demagóga“ a nahnevaný sa išiel napiť vody na opačnú stranu zasadačky. K študentskej časti AS PriF UK to nebol z jeho strany idylický prístup. S rozpočtom na podujatia pre študentov cca 200eur (!!!) ročne, nám to vyšlo tak na vianočnú kapustnicu vo vestibule. Kde sme ešte museli robiť dobrovoľnú zbierku. Keďže som mal vtedy úlohu pokladníka, veľa som sa nenarobil. Nebolo čo pokladničiť. Porovnať tento budget na študentské podujatia so zahraničím, bolo porovnať kozmodróm s letiskom Piešťany. Prečo by teda niekto takého človeka volil?
Akademické senáty
Akademické senáty sú zaujímavé pseudo-demokratické kolégiá. Ako hlavné orgány nezávislej moci vysokých škôl sa skladajú zo zamestnancov nominovaných jednotlivými pracoviskami a zo študentov, demokraticky volených vo voľbách. Volič aj kandidát musí byť študent a ako v komunálnych voľbách, krúžkujete kandidátov podľa počtu obsadzovaných miest. Takto som sa v dvoch voľbách do AS PriF UK prekrúžkoval aj ja. Klasicky sú študentskí kandidáti volení na určitú dobu a keď im skončí mandát, musia znova prejsť voľbami. Ak vôbec majú záujem, pretože v posledných rokoch je nezáujem študentov (aj spoločnosti) o správu veci verejných tak markantný, že ide skôr o nábor ako výber. Keďže zastúpenie v AS nie je honorované, študenti radšej svoj čas venujú učeniu sa, relaxu či brigádam. Študentská časť akademických senátov fakúlt a univerzít môže byť relatívne nezávislou od vôle vedenia, to však neplatí o časti zloženej zo zamestnancov. Len si to predstavte vo vašej práci. Šéfa si volíte spomedzi seba. Ten má potom dosah na financovanie vašeho odboru, pracovné zmluvy, dochádzku. Medzi dvoma voľbami si tak šéf môže de facto robiť, čo chce. Málokedy sa stane, že zamestnanci pôjdu proti človeku, ktorý im podpisuje výplaty. Idea úplne uzavretého senátu je teda pekná, na Slovensku s ľuďmi konformnými a utiahnutými však veľakrát katastrofa. Štát, ako výhradný donor financií do školstva bez akejkoľvek možnosti intervencie, sa musí spoľahnúť na nezávislú vysokoškolskú samosprávu. Dobré, či nie? Súdiac podľa stavu nášho vysokého školstva, ani nie. Isto vám v posledných rokoch neunikol škandál na FIIT STU s dekanom Kotuliakom, ktorý spôsobil hromadné výpovede na prominentnej fakulte. Alebo krúžok bývalého príslušníka ruských Specnaz na APZ SR s takmer tragickým koncom, kde akademický senát odmietol návrh ministra Mikulca na odvolanie rektorky Kurillovskej. Iste vám neuniklo ani menovanie exministra Plavčana za rektora VŠ Danubius. Určite ste taktiež počuli o dekanovi PF UMB a rektorovi v Sládkovičove Mojmírovi Mamojkovi. Akademické senáty týchto ľudí zvolili a v kritických chvíľach podržali. A to sa presne stalo aj v roku 2014 na Prírodovedeckej fakulte UK zvolením Milana Triznu, ktorého akademický senát podržal a zvolil na ďalších 5 rokov, aj keď bol jediným kandidátom. Ministerstvo školstva v týchto prípadoch nemalo právnu možnosť zasiahnuť, aj keby chcelo.
Reforma vysokého školstva
Návrat do komunizmu. Dokonca fašizmu. Výzvy na študentské pochody. Televízne diskusie. Aj takéto reakcie vyvolávala komplexná reforma vysokého školstva 2021 pod taktovkou bývalého štátneho tajomníka doktora Ľudovíta Paulisa. Zahŕňala totiž aj reformu akademických senátov, ktorých podľa jeho slov „príliš silná úloha je jedným z brzdiacich elementov rozvoja kvality“. Voľba rektora mala byť aj s hlasmi členov nominovaných Ministerstvom školstva SR. To samozrejme spôsobilo vlnu nevôle, každá kontrolná páka môže byť predsa zneužitá a ide o spolitizovanie nezávislého školstva garantovaného hodnotami Nežnej revolúcie. Aspoň tak to tvrdili niektorí rektori a dekani, ktorí si na mimoriadnych zasadnutiach senátov radšej schválili predĺženie mandátu ešte pred implementáciou reformy.
19.4.2023
Takmer 10 rokov po obhajobe mandátu docenta Triznu začali prichádzať mediálne správy o akcii NAKA. Najprv išlo o nemenovanú osobu z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK. Neskôr o nemenovanú osobu z Prírodovedeckej fakulty UK. Počas dňa padali rôzne tipy zo známeho prostredia mojej Alma Mater. Jedno meno sa však opakovalo. Trizna. Do stredy prodekan pre bakalárske a magisterské štúdium PriF UK. Zaváhal som. Skutočne by to bol on? Človek, ktorý chodil ako dekan do školy na Opel Astra či odmietol podpísať zmluvu so stavebnou firmou Eurobuilding, ktorá mala pochybné pozadie, mi neprišiel ako zlodej. Mocenský, áno. Hrubý, možno. Stretol som aj horších šéfov. Ale zlodej? Informáciu o tom, že zadržaný bol napokon skutočne Milan Trizna, sme sa dozvedeli na predvolebnom stretnutí. V skutku symbolickej spoločnosti - sediac s bratom Vladimírom a bývalým štátnym tajomníkom Ľudovítom Paulisom. Život vie byť niekedy prozaický. Naša prvá reakcia bola typicky ľudská, s bratom sme sa zasmiali. Škodoradostne sa nám vybavila príhoda s demagógom. Postupom času mi to ale vtipné už vôbec neprišlo a opäť som si uvedomil, v akej hroznej spoločnosti žijeme.
Volil som skorumpovaného dekana
Väčšia podpora študentom. Viac peňazí na aktivity. Nová miestnosť pre zasadnutia študentskej časti AS. Pokračovanie rekonštrukcií fakulty. Sľuby pred voľbami 2014 sa zo strany dekana Triznu k členom senátu stupňovali a mňa vtedy presvedčili. Veci na fakulte sa predsa len hýbali dopredu, rozbehli sa nevyhnutné rekonštrukcie pavilónov, otvárali sa atraktívnejšie študijne programy, zavádzali sa motivačné, odborové a prospechové štipendiá, vybudoval sa Vedecký park UK. Spolupráca bola zložitá, avšak nie beznádejná. O korupcii dekana som vtedy nerozmýšľal ani v najhoršom sne. Môj hlas teda staronový dekan dostal a napokon som mu podaním ruky aj zagratuloval. Znovuzvolenie však jeho osobnostnú renesanciu neprinieslo, skôr naopak. Aj keď som už opustil akademické prostredie, chýry o zhoršujúcich sa pomeroch sa ku mne dostávali. V roku 2019 bol napokon Trizna vymenený najlepšou možnou voľbou - prodekanom a brilantným profesorom Fedorom. Vydýchol som si. Cestičky späť na stoličku dekana si však Trizna hľadal aj naďalej. Vo voľbe 2022 pán profesor Fedor našťastie opäť uspel, keď získal 29 hlasov oproti Triznovým 14.
Ľútosť
Za svoju voľbu sa ospravedlňujem. Pociťujem hanbu za to, že sme nevedeli, alebo nechceli vedieť, čo je Trizna za človek. Je mi úplne jedno, aký trest stihne bývalého dekana, potrestaní sú najmä študenti. Krásni, mladí ľudia, plní ideálov. Tí, ktorí promočným sľubom sľubovali zachovať hodnosť magistra (doktora), ktorú vám dnes udeľujeme, bezúhonnú a nedotknutú... vedecké poznatky uchovávať a rozširovať nielen na vlastný prospech či získanie osobnej slávy, ale aj na prospech celého ľudstva, - v duchu poslania Univerzity Komenského v Bratislave po celý život šíriť myšlienky humanizmu a demokracie, ctiť si slobodu, pravdu a spravodlivosť, riadiť sa svedomím a pocitom zodpovednosti za svoje skutky. Sľúbte, že Univerzitu Komenského v Bratislave a jej Prírodovedeckú fakultu uchováte vo vďačnej pamäti a vždy budete podľa svojich síl podporovať jej činnosť a záujmy. Docent Trizna tento sľub musel počuť stokrát. Sám som ho skladal štyrikrát. K srdcu exdekana sa však tieto slová nedostali. Mrzí ma to za všetkých absolventov, ktorých honoroval diplomami, aby napokon zneuctil ich oprávnenú hrdosť. Študentov, ktorí si zvolili štúdium tých najkrajších vied aké existujú, môže okrádať iba duševný mrzák. Mrazivé je, že určite nie je jediný...
