Koalícia Hlas - SD, PS, SaS
Napriek tomu, že sa strany SaS a PS vyjadrujú k povolebnej spolupráci s Hlasom skôr negatívne, voliči môžu napokon rozdať karty inak. Zamedziť návratu mafie, či klérofašistov, by v takom prípade bolo možné iba bugárovskou cestou pridaním sa k nevyhnutnému zlu. Pellegrini, unavený sluha Smeru, sa potrebuje odpútať od bývalého šéfa a sľubuje proreformnú vládu so silnou integráciou v EÚ. S kým to chce dokázať, ešte nevie. Najpravdepodobnejšia možnosť pre Pellegriniho je zložiť ľavo-pravú vládu na štýl vlády Smer-SNS-Most-Híd-Sieť z roku 2016. PS a SaS môžu koordinovať svoje kroky a vedia, čo to bude stáť – na boj za spravodlivosť môžu zabudnúť, avšak alternatívy sú ešte horšie. Opäť ďalšie štyri roky v opozičnom exile, alebo vládnutie s Matovičom, Kollárom, Majerským. SaS a PS môžu uchopiť programové vyhlásenie vlády do svojích rúk a pozorne vyžadovať jeho plnenie. Zároveň bude potrebné sledovať kroky Hlasu v pridelených rezortoch. Aj keď sa Hlas bude snažiť obsadiť (pre nich) kľúčové rezorty, akými sú vnútro, spravodlivosť, či doprava, nemusí to vyzerať úplne beznádejne. Aspoň kým sa neprevalí prvá korupčná kauza Hlasu. Predsedom parlamentu by sa pri premiérovi Pellemu mohol stať Šimečka, Sulík by opäť mohol prijať stoličku ministra hospodárstva, či vicepremiéra. Vláda národného zmieru by mohla dočasne uvolniť napätie v spoločnosti a poslať dvoch najväčších slovenských extrémistov, Fica a Matoviča, do opozičného mocenského vákua. Proreformné úsilie by tak mohla naštrbiť až naplánovaná voľba Generálneho prokurátora, ktorého favoritom pre Hlas ostáva istota 363 v osobe Maroša Žilinku, či snahy naštrbiť dôveru v Špeciálnu prokuratúru.
Koalícia Smer – SSD, Hlas – SD, SNS
Aj keď mnohí demokrati dúfajú v prekvapenie, voľby by napokon mohli dopadnúť podľa aktuálnych prieskumov. K vypojeniu (pre Hlas) neprijateľnej Republiky a nainštalovaniu staronovej SNS nechýba veľa percent. Predsa len, fašistickú minulosť s rusofilným Dankom spájať nemožno a to je asi jediná požiadavka na koaličného partnera zo strany Hlasu. Frustrácia voličov zo série kríz a nemohúcnosť bývalej vlády čeliť mnohým výzvam môžu spôsobiť veľkolepý návrat premiéra Fica, ktorého Smer napokon Hlas preskočí. Prezidentka Čaputová sa môže najprv neoficiálne obrátiť so zostavovaním vlády na Pellegriniho, pre toho však zlepenec strán Hlasu a PS-SaS-KDH-Sme rodina nemusí byť po chuti. Aj keď Pellegrinimu nie je po chuti ani opäť sa stať Ficov podriadený, Fico ho môže uistiť, že takáto vláda by mala zmysel. Čo sme si, to sme si, všetko by bolo odpustené, ide predsa o moc. Poukázal by na skvelú spoluprácu v rokoch 2006-2010 s Mečiarom a Slotom, ktorú si pamätá aj Pellegrini. Morálne ohybný Pelle si môže povzdychnúť, že on aj chcel reformy, ale ľudia rozhodli inak, a tak sa aspoň pridá do novej výzvy v rozkrádaní štátneho majetku. Predsa len, po necelých štyroch rokoch požičiavania si áut od sestry a kupovania bytov za predané dedičstvo sa musí zahojiť. Občania predsa chcú stabilných zlodejov viac, ako nestabilných reformátorov.... Keďže sa Pelle prednedávnom vyjadril, že s Ficom sedieť vo vláde nebude, technické riešenie sa priam núka – bol by opäť predseda parlamentu. SNS môže pre svojich voličov požadovať aspoň referendum o vystúpení z NATO a EÚ, určite by však od Hlasu a Smeru dostali blok. Svojím voličom môžu rozprávať čo chcú, ale odkiaľ si myslia, že budú peniaze, ak padnú eurofondy? Nikto nechce riskovať orbánovskú cestu. Je to predsa iba o peniazoch. Už iba získať spriazneného prezidenta, akým bol Ivan Gašparovič, keďže o pár mesiacov už Zuzana Čaputová prezidentkou nebude...
Koalícia OĽaNO, KDH, Sme rodina, Demokrati
Kresťanská a konzervatívna tradícia na Slovensku je mocná, avšak takýto výsledok by neočakával ani pápež. Ak by ale Igor Matovič, víťaz volieb 2020 s 25%, dosiahol nejaký podobný zázrak, pre jeho tvrdými kresťanmi napakovanú kandidátku by boli vhodní iba určití partneri. Keďže výmaz mafiánov (Smer, Hlas, Republika, SNS) a liberálov (PS, SaS) zo spolupráce je pre Matoviča celkom jednoznačný, ostáva mu úzka skupinka strán, ktoré by s ním ochotné spolupracovať boli. Napriek všetkým animozitám medzi týmito stranami by mohlo veľmi jednoducho dôjsť opäť k sformovaniu konzervatívnej ligy, ktorej v minulej vláde tak strašne vadila liberálna SaS. Jej výmenou za KDH by bol splnený Matovičov sen z roku 2020. Katolibanci na čele so Záborskou, Kuriakom a Čepčekom by nezaháľali a zahlcovali by parlament zákazmi interupcií, povinnou náboženskou výchovou, či zákazom propagácie sexuálnych minorít. KDHáci by sa mohli tešiť na získanie stratených území z roku 2012 a Matovič s Kollárom by vymýšľali nekonečnú sériu atómoviek a bludov, ktoré by nás dostali na hranicu bankrotu verejných financií...
Koalícia Smer – SSD, Republika, SNS
Občania unavení kapitalizmom a liberálnou demokraciou by mohli dôjsť k názoru, že za iného režimu by bolo predsa len lepšie. Načo taká sloboda, akou je určiť si vlastný osud, keď nie je kde bývať? Načo kopu tovaru, keď si ho občan nemôže dovoliť? Silná ruka štátu zabezpečí robotu, bývanie, jedlo. Ako za komunizmu, alebo ako v terajšom Rusku. To všetko občanom sľubujú konšpiračné strany a to všetko obyčajným Slovákom postačí k pokojnému, priemernému životu. Preto sa voliči v každých voľbách obracajú na nositeľov týchto posolstiev. Komunisti prezlečení za sociálnych demokratov strany Smer – SSD, nacisti z Republiky a ľudáci z SNS ukázali, že referendum s podporou 1.3 milióna občanov by mohol byť iba začiatok niečoho hrozného. Premiér Fico, predseda parlamentu Danko a čokoľvek Uhrík s Mazurekom, by neboli schopní ovládať svoje primitívne pudy a počas bezbrehého kradnutia a nadvlády našich ľudí by nezvládali riadiť štát bez káuz, čo by určite znamenalo občiansky a mediálny tlak. Minister spravodlivosti Kaliňák, minister vnútra Gašpar, či minister sociálnych vecí a rodiny Taraba by spôsobili novú vlnu emigrácie. Všetky tieto faktory by mohli spôsobiť nebezpečnú politickú atmosféru, akú sme zažili po vražde Kuciaka. Zviera zahnané do kúta by tak mohlo otvoriť brány pekiel a obrátiť sa na svojho najbližšieho mentálneho spojenca, Rusko. Sám kapitán v zálohe Andrej Danko sa nechal počuť, že v prípade agresie by nebojoval s Rusmi, ale so Slovákmi, ktorí tú agresiu „vyprovokovali“. Som si istý, že ak by ruská armáda dosiahla Užhorod, tento scenár by pre neho bol omnoho realistickejší...
