Oči verejenosti sa pri predstave predvolebných koalícií upierajú najmä na demokratické spektrum politických strán a osobností. V predchádzajúcom blogu som opísal, ako by mohli vyzerať, aj keď už dnes sa javí, že budú vyzerať trochu inak. V úzadí však ostáva potenciál, ktorý ešte naplno nevyužili autoritátorské strany, momentálne už aj tak na veľkej preferenčnej vlne. Ako by mohli vyzerať ich predvolebné úsilia o zjednotenie? Bola by to katastrofa pre tento štát, ak by sa spojili? Vyzerá to tak, že by bola.
Sociálno-demokratická koalícia – Smer + SNS + Hlas
Na základoch sprofanovanej sociálnej demokracie v slovenských podmienkach (a čiastočne aj európskych) sa črtá nádej pre vytvorenie sna všetkých birmovaných komunistov a kleptomanov. Predseda SNS Andrej Danko vyslovil túžbu, aby sa spolu za jedným stolom dohodli s Pellem a Ficom na vytvorení predvolebnej koalície. Z tejto túžby tohto pána zamrazí. V konjugovaných percentách podľa dnešných prieskumov sa bavíme o 40%, čo by znamenalo už len krôčik ku zostavovaniu vlády. Tento scenár spájania vyhovuje najmä SNS, ktoré sa točí okolo 4% a parlamentné brány by im ostali zavreté, ako vo voľbách 2020 a aj keď sa to mnohým ešte nezdá, takáto koalícia by mohla vytvoriť vládu samostatne. Vyradením Kollára a republikánov z koaličných rozhovorov by táto elegantná možnosť bola alibistickou pre všetky strany.
Ideové zmýšľanie Danka s Ficom je, nuž, totožné. Obnovenú lásku po menších rozbrojoch v koalícií Fico III. a Pelle I. našli ich rudé duše po vypuknutí konfliktu na Ukrajine. Spoločné protesty za „mier“ s vlajkami ruských „mierotvorcov“ zaklincovali tľapkaním veľvyslanca Bratčikova. Toto ruské bratanie bolo Dankovi blízke už počas jeho pôsobenia ako predsedu NR SR. Normálnym bytostiam sa musí obracať žalúdok, keď si spomenú na Dankove bozkanie Putinových rúk s úklonom z tretieho radu a družné debaty s jeho „priateľom“, Sergejom Lavrovom. Len si predstavme, že by vojna začala v roku 2019 a nie 2022. Slovenská republika s vtedajším parlamentom na čele s Andrejom Dankom by volila orbánovskú cestu podvolenia sa. Fico, ktorý je už aj tak na koni, predvolebné koaličné tendencie neobľubuje a svojích blízkych politických partnerov skôr pohlcuje. Avšak v situácií, kedy mu prvýkrát vznikla silná konkurencia na ľavicovej scéne v podobe Hlasu, nemusí byť až taký úzkoprsý. Andreja Danka už viackrát Fico pochválil za jeho politický talent a ak sa dohodnú na deľbe lupu, predpokladám, že predvolebná koalícia Smer+SNS bude realitou. Je to pre Fica určite lepší výber ako Republika, s ktorou sa síce spojil pri referende, ale nemôže sa spojiť do koalície, ak by nechcel riskovať spláchnutie poslednej legitimity strany Smer na európskej úrovni.
Tomuto tandemu ešte donedávna sekundoval Hlas. Neurčité vyhlásenia ohľadom vojny, korupčné škandály a smerácka minulosť nijako ideologicky neoddeľovala hlasákov od tejto partie. Jediným pozitívom vzniku strany Hlas bolo viazanie hlasov Smeru, ktoré by ináč skončili vo Ficových rukách. Avšak, približne pred dvoma týždňami nastala verejná zmena. Po tom, čo Pelle naškrabkal takmer pól milióna ako tak transparentných financií pre stranu, začala sa otvorená kritika bývalého lenného pána Fica, celkom jasný pozitívny postoj k podpore Ukrajiny, či svetlicové signály demokratickým stranám o potrebe vlády bez politikov minulého storočia. Donedávna celkom reálne predvolebné spojenie Smer a Hlas vyzerá byť nateraz passé. Čo bude po voľbách, rozhodnú hlasy. Ak by si mohol Pelle vybrať, do vlády so Smerom by nešiel. Ak by si nemohol vybrať, do vlády so Smerom by išiel. Pre Pelleho, ktorý sa stáva akceptovateľným koaličným partnerom pre každého okrem Matoviča, to je jednoduchá rovnica. Či sú jeho vyhlásenia o vízií moderného Slovenska svetlicami budúcnosti, alebo len dymovou clonou (to skôr), ukáže čas.
EDIT: V minulom blogu o spájaní pravicových strán som označil subjekt Dobrá voľba a Umiernení ako jasnú súčasť Modrej koalície po výmene Druckera ako lídra za Rada Baťa a Alojza Hlinu. Podľa najnovších informácií však Baťo vykopol Hlinovu platformu, zavrel dvere pred Modrou koalíciou a ide rokovať s Pellem. Ani neviem, či sa po tomto prípadnom spojení vyfarbí viac Dobrá voľba alebo Hlas. Pellegrini sa môže vrátiť do starých koľají paralelného financovania strany s pokladničkou Dobrej voľby (cca 2 milióny eur), oportunista Baťo, ktorý okrem statusu na Matoviča za svoj život neurobil nič, sa zas dostane na kandidátku Hlasu na miesto s poslaneckou garanciou. 100 bodov pre Slizolin!
Národná koalícia – Republika + ĽSNS + Vlasť + Slovenský patriot
Pôvodná strana ĽSNS z roku 2020 bola tak radikálna, že sa celkom radikálne zmenšila. S predsedom Kotlebom mimo parlamentu, odídencami z Republiky, odídencami zo Života a po zrade europoslanca Radačovského, ostalo držať otrhanú zelenú ľudácku vlajku iba jednému z najinteligentnejších poslancov (podľa Matoviča) Beluskému, Kotlebovmu bratovi, či počítačovému učňovi Mizíkovi. Ich situácia je zaslúžene nezávideniahodná, keďže okrem posilňovní na úradoch neurobili prakticky nič. Najlepšou cestou prežitia ĽSNS by bolo vytvorenie ľudáckej koalície paradoxne výlučne zo svojich pohrobkov a klonov. Toto spojenectvo však zatiaľ odmieta Republika, ktorá oddelením od ĽSNS zvýšila svoj koaličný potenciál v rámci strán súčasnej opozície.
Sny fanúšika ĽSNS sa po prepieraní gardistických pochodov a odsúdení predsedu Mariána Kotlebu zhmotnili v sformovaní „tých dobrých“ z ĽSNS do Republiky. Tí lepší z ĽSNS, ako napríklad vojenský inštruktor černákových hrdlorezov Suja, obvinený za ublíženie na zdraví a za machinácie na župe, alebo agresívny protiimigrantský skandovač Mazurek, odsúdený z extrémizmu a obvinený z prečinu podnecovania, vymenili šušťáky za obleky a vytvorili viac trendy ĽSNS. Tomu všetkému šéfuje doktor Uhrík, ultrapravicový intelektuál bojujúci proti eurošekelom na výplatnej páske Európskej únie. Ale im dal. Na túto parádu oblekmi zakrytých vytetovaných hakenkreuzov už otvorene pokukuje Smer a SNS a nevylúčil ju ani Hlas či Sme rodina. Jediný, kto otvorene demaskoval toto ďalšie zoskupenie náckov, bol paradoxne z Republiky vylúčený poslanec Marček, predtým vylúčený zo Sme rodina. Prospelo by ešte jeho kompletné vylúčenie z verejného života, ale o tom potom. Marček ako predseda strany Hlas ľudu (ktorá bola pôvodne Gašparovičova HZD), odovzdal stranu uhríkovcom, ktorí tak nepotrebovali zbierať podpisy na uliciach. Marček po vylúčení z predsedníctva Republiky napokon verejne uznal, že precenil propagovanú zmenu bývalých členov ĽSNS, ktorí v sebe podľa jeho slov stále nosia „nacistické čísla a symboly“ a nerešpektujú odkaz SNP. Spor mal vyvrcholiť, keď chcel Marček vzdať hold padlým sovietskym vojakom na Slavíne, čo údajne pohoršilo Mazureka. Republika to verejne dementovala.
Protagonistu Marčeka by sme tak v budúcich voľbách mohli zazrieť na kandidátke strany Vlasť, ak ju ešte dá Harabin dokopy. Samotný Harabin ako verný rusofil sa dohádal s ĽSNS už pri kandidatúre na prezidenta a tak, našťastie, rozštiepil hlasy fašistických voličov. Ohlásenie jeho opätovnej kandidatúry na prezidenta je tak v podstate dobrou garanciou toho, že sa extrémistický hlas opäť rozštiepi. Jeho strana Vlasť sa však topí v problémoch. Keďže trochu prekvapujúco nedosiahla 3% vo voľbách, zo štátneho príspevku nevidela ani korunu a preto sa od nej odvrátili utajení mecenáši (banditi, ktorých Harabin buď ako sudca oslobodil alebo s ktorými spolupracoval), ktorí už ďalšiu nákladnú kampaň zadĺženej strany podporovať nebudú. Tuto by mohli priskočiť na pomoc práve Marček, či ex-ĽSNS europoslanec Radačovský. Radačovský spolu s Uhríkom, ešte na kandidátke ĽSNS, bohužiaľ dostali šancu robiť Slovensku hanbu v europarlamente. Kotleba ale vyžadoval za túto kandidatúru cashback do strany (vraj na charitu) v podobe polovice platu europoslanca, čo činilo cca 3000 eur mesačne. Uhrík ani Radačovský neboli nadšení a Radačovský sa začal od ĽSNS dištancovať s tým, že nebude prispievať peniazmi na šeky s nacistickou symbolikou. Pred napísaním na kandidátku ĽSNS mu to asi nevadilo. Radačovský tak založil stranu Slovenský patriot. Človek, ktorý ako sudca vozil v Poprade drogy a zbrane albánskej mafie (pri čom ho policajti aj chytili, ale nemohli potrestať), posielal v súdnom rozhodnutí prezidenta SR do USA či Izraela a otvorene podporuje agresiu Ruska, nemôže tušiť, čo znamená slovo patriot. To, že ho používa, iba dokazuje jeho obmedzenosť a tragédiu sudcovského stavu na Slovensku. Napokon verme, že osobné animozity nezhmotnia túto hrozivú koalíciu do jednej kandidátky, ktorá by teoreticky mohla prekročiť hranicu 10%.
Čo nás môže čakať o pol roka
Našťastie pre nás, rusofilní komunisti sa s xenofóbnymi náckami nikdy nemali v láske. Aj napriek tomu, že ich spája rasizmus a totalitárstvo a niekedy vedia spolupracovať, v prípade predvolebných aj povolebných koalícií by išlo o Molotov-Ribbentropov pakt. Nesmieme si však nahovárať, že napokon neodhodia proklamované ideológie a nespojí ich jediná ideológia, ktorú uctievajú primárne - peniaze. Aj keď by sme všetkým týmto subjektom dopriali pod 3%, určite sa budeme musieť vyrovnať s faktom, že podľa posledného prieskumu viažu až 50%. Tieto čísla sú reálne podložené posledným referendom a pri nízkej celkovej účasti v parlamentných voľbách (lebo sa slušným a demokraticky zmýšľajúcim občanom bude radšej chcieť ísť na výlet s deťmi, veď má byť pekne) by tieto strany mohli poskladať aj bez Kollára tú pravú, „proslovenskú“ vládu, pri ktorej budú vlády Fico II. a Fico III. slabučký odvar.
