reklama

Koalície pred voľbami - ako môžu vyzerať?

Pravicová časť politického spektra sa začína mobilizovať a vytvárať priam panoptikum nových mikrostrán. Budú sa spájať?

Koalície pred voľbami - ako môžu vyzerať?
(Zdroj: TASR J. Novák)
Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Strán na demokratickom pravicovom brehu, napriek početným deklaráciám o zjednocovaní, skôr pribúda. Kde nepadne dohoda o vstupe, zlúčení či zjednotení, vzniká akútna nová strana s "vysokým koaličným potenciálom". Môžeme čakať zjednotenie týchto strán? Ako by mohli tieto koalície vyzerať?

Modrá koalícia – Spolu, ODS, Šanca, DS, Dobrá voľba, Hegerovci

Prvá koalícia v histórií, ktorá vznikla z jednej strany. Plus Dzurinda, ktorý v nej zatiaľ figuruje ako hovorca, či skôr promoter, ktorý potreboval pokladničku. A tú Miroslav Kollár má od volieb 2020, keď koalícia PS/Spolu získala 4.3 miliónov eur. Tie sa rozdelili medzi tieto dva subjekty tak pol na pol. No a keďže pôvodné Spolu (ešte to od Siete) už viac nie je spolu, a ani M. Kollár už nie je za ľudí, zmenil sa názov de facto jednej strany na Modrú koalíciu, ktorá bola pompézne ohlásená na tlačovke. Tá bola vo všeobecnosti sklamaním. Aj keď svoje rácio mala, bola prakticky revivalom Mikuláša Dzurindu. Predstavil úžasných “nových” ľudí (napríklad svojho hovorcu Schwarzbachera, ďalšieho politika z equipy moderátorov TV Markíza spolu s Erikom Tomášom či Gáborom Grendelom) a z tých etablovaných – nikoho. Teda jedného áno. Seba. A vrátil so sebou aj staromódny štýl deflektovania nepríjemných otázok novinárov. Gorila? Veď sa vyšetrovala pod mojím ministrom Lipšicom a ja som obvinený nebol. Bubeníková? Platí prezumpcia neviny a nahrávky som nepočul. Trnka? Veď môj poslanec návrh na jeho znovuzvolenie stiahol. Po tom, čo mu chýbal jeden jediný hlas vo voľbe na GP. Je tento návrat tvrdého realpolitika skutočne odpoveďou na súčasnú vlnu populizmu? Jediný v súčasnosti aktívny realpolitik je Fico. A ten tú politickú realitu zhodnotil tak, že sa stal populistom.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Samozrejme, úspech tejto koalície závisí od toho, kto ďalší príde. Môžeme rátať so Šancou a ODS, pre ktoré to bude skôr povinnosť ako voľba, keďže z týchto strán je známy jedine generál Macko. Ostatní členovia nie sú verejne známi, pochybujem, že sú vôbec známi medzi sebou. Dobrá voľba a Umiernení, Hlinom bloknutá do akejkoľvek inej konštelácie, by bola prirodzeným partnerom Modrých. A ešte aj pokladničkou 2 pre Dzurindu, keďže získali nad 3% v posledných voľbách (nezanedbateľných 1,9 milióna eur). Takémuto zoskupeniu by v tejto chvíli chýbal líder. Aj keď by určite Miki najradšej v tejto pozícií videl seba, budú mu v tom brániť posledné dva elementy koalície. Prvým je DS, ktorá je prakticky zložená z ex-SaS krídla Galkovcov – Galko, Rajtár či Blahová, a druhým hmlisté zoskupenie okolo Hegera, ktorý vytvára dvojičku s Jarom Naďom. Ten v poslednom rozhovore potvrdil, že KDH im prakticky zabuchlo dvere ponukou čísla 2 na kandidátke pre Hegera a číslom žiadnym pre Naďa. Naď v tom videl urážku majestátu premiéra (ktorého tak už nazýva asi iba on) a preto jediná možnosť ostáva Modrá koalícia alebo samostatnosť. Keďže Heger a samostatnosť si priam odporujú, je pravdepodobné, že nosičom tejto vetvy OĽaNO bude strana DS, ktorej člen Ľubomír Galko je dobrým priateľom práve ministra Naďa. Takáto koalícia by mala šancu uhrať výsledok okolo 6-7% a hrať určitú rolu pri zostavovaní novej vlády.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aj keď je veľa ľudí proti takémuto formovaniu last minute strán, tieto predvolebné rýchlo kvašky zohrali významnú úlohu pri formovaní demokratických vlád a draftovaní nových ľudí do vrcholovej politiky. Spomeňme si na SOP, ANO, Sieť či Za ľudí. Predpoklad, že tieto strany zachytávajú frustrovaných pravicových voličov je podľa mňa korektný, keďže absencia týchto super nestabilných strán jedného volebného obdobia v rokoch 2006 a 2012 znamenala víťazstvo Smeru. Avšak najmä vo voľbách 2020 účasť Za ľudí znamenala zbytočný prepad 15% pravicových hlasov. Tieto zoskupenia nie sú ani príliš silné na to, aby zmenili smerovanie republiky, ani príliš slabé na to, aby nemohli byť jazýčkom na váhach. A takáto môže byť aj Modrá koalícia, ak sa Mikuláš Dzurinda nebude tlačiť na lídra a nechá kandidatúru mladším tváram.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

EDIT: Podľa najnovších informácií vstupuje do politiky vedec a neúspešný kandidát na prezidenta SR Robert Mistrik. Takmer s istotou ho uvidíme v Modrej koalícií. Pre mňa patrí spolu s Ivanom Korčokom, Rastislavom Káčerom a sociológom Michalom Vašečkom medzi ľudí, ktorí sú na hranici vstupu do politiky a mali by do nej ísť (viac v mojom minulom blogu Krajina lídrami opustená).

Konzervatívna koalícia – KDH, Za ľudí, KÚ

Prvú stranu, ktorú videl Dzurinda ako svoj 5% anchor pre novú koalíciu, bola jeho alma mater KDH. Odpoveď z KDH bola zarážajúca, podľa Matoviča či Naďa až pyšná. Žiadne spájanie, ale dvere na kandidátku KDH sú otvorené. Spájanie so Za ľudí? Nie, hláste sa na kandidátku, my si vyberieme. Spájanie s Hegerovcami? Miesto číslo 2 na kandidátke pre Hegera, ostatní ani nie. Čo tak Kresťanská únia? Individuálne sa s nimi bavíme o miestach na našej kandidátke. Pre niektorých vyvolených. Postoj predsedu Majerského a podpresdsedov Janckulíka či Čaučíka je pomerne drsný. Tento cherry picking s filozofiou “buď sa zaradíte do lajny, alebo kandidujte ako chcete” je signálom odhodlania a jednoty KDH, hnutia, ktoré sa zbavilo Hlinu a odmietlo Matovičovho špióna Vašečku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Toto sebavedomie je sympatické, ale zároveň zradné. KDH chýbalo v posledných dvoch voľbách niekoľko tisíc hlasov k úspechu a bez zjednotenia to bude tesné aj tentokrát. Keďže sa na základe posledných vyjadrení niektorých lídrov stalo SuperKDH minulosťou, kľúčom k prekročeniu brán parlamentu sa stala škodná z minulých volieb – Kresťanská únia vedená Annou Záborskou. Po tom, čo bývalý predseda Alojz Hlina urobil fatálnu politickú chybu s nenominovaním dlhoročnej europoslankyne Záborskej na kandidátku volieb do EP, spustila sa obrovská antikampaň najmä na Orave a severovýchode Slovenska. Táto antikampaň vyústila do nerozoslania pastierskeho listu (hádam prvýkrát v histórií SR) s volebnou preferenciou pre KDH a tak sa konzervatívni voliči rozdelili medzi dva tábory. Nakoniec vyhrala KÚ, ktorú veselo prijal Matovič na kandidátku. To Hlina bral ako veľký podraz, pretože Matovič vtedy napríklad nevzal na kandidátku Galkovcov, aby ostali vzťahy s SaS pred voľbami na ako takej úrovni, avšak do KDH a Hlinu si veľakrát kopol, aj spomínaným vyslaním Richarda Vašečku na boj o predsedu KDH, ktorý by ho svojím víťazstvom priviedol do OĽaNO košiara. Logickým postupom tak ostáva prijatie majority členov KÚ na kandidátku KDH s cieľom otupiť konkurenciu, ktorá cieli na identického voliča. Už ani Smer a Hlas nemá takto identického voliča ako KÚ a KDH, preto je to múdra cesta. Ak by sa podaril aj sekundárny cieľ, Remišová so Šeligom, hnutiu by to mohlo priniesť výsledok aj cez 8%. Tuto však očakávam iba príchod Šeligu, keďže Remišová sa strany Za ľudí (ktorej je predsedníčkou a má taktiež tučnú pokladničku) nevzdá a skôr ju nasmeruje na kandidátku OĽaNO Igora Matoviča, či do Modrej koalície.

Majerský v poslednom rozhovore pre Postoj možno trochu neohrabane poznamenal, že politika by mala byť nudná. Vysvetlil to koncentráciou na prácu a výsledky a nie na sociálne siete, či na nejaké šou, ktoré zasahujú do životov občanov. V tomto s ním úplne súhlasím. V politike potrebujeme takúto nudu, aj keď sa pravdepodobne nezhmotní do Konzervatívnej koalície.

Liberálna koalícia – PS, SaS, Jablko

Liberálna koalícia PS a SaS drvivo ovládla posledné komunálne voľby v Bratislavskom samosprávnom kraji. Družné vystúpenia a oslavy spoločných víťazov Matúša Valla a Juraja Drobu v Liberálnom dome a Bináriu ukázali veľký potenciál rozumnej priateľskej spolupráce. Namiesto delenia voličov, ktorí zdieľajú proeurópske hodnoty zodpovedného spravovania verejného majetku, vznikla spoločná koalícia so spoločným cieľom – pokračovať v proreformnom a čestnom ťažení za prosperitou Západu a potlačením mafiánskych a spiatočníckych nedovzdelancov. Toto ťaženie dopadlo na výbornú. Voliči si s úľavou nemuseli vyberať menšie zlá, špekulovať nad prepadmi hlasov či dôveryhodnosťou kandidátov. Riadok Team Bratislava, PS, SaS bol zárukou kvality. Takmer značkou, ktorá fungovala. Vo svojom príhovore počas októbrovej volebnej noci Michal Šimečka vyslovil myšlienku, že toto víťazné spojenectvo by mohlo byť úspešné aj v ďalších voľbách. Po vyhlásení termínu predčasných parlamentných volieb však prišla tlačovka, na ktorej predseda PS oznámil, že do volieb pôjdu samostatne. Týmto prakticky pochoval nádeje na zjednotenie etablovaných silne prozápadných a proeurópskych strán. Dôvod? Zlé skúsenosti z pôsobenia v koalícií so Spolu, či pri vyjednávaniach s Andrejom Kiskom. Šimečka si teda prehru v parlamentných voľbách 2020 vyhodnotil najmä tak, že za to mohli partnerstvá (politické, nie registrované). Podľa mňa za to nemohla koalícia, ale katastrofálna mediálna kampaň.  PS/Spolu sa vtedy totiž do predvolebnej kampane vôbec „netrafili“. To, že boli v koalícií, sa odrazilo na výsledku minimálne, keďže veľa voličov ich ani nevnímalo ako oddelené entity. Napokon sa aj osobnostne takmer zlúčili.

V prípade momentálneho spájania sú problémy inde. Strana SaS bude oslavovať 15 rokov a PS 6 rokov. To sú na slovenské pomery prakticky staré strany, v prípade SaS až archaické (pre porovnanie SDK + SDKÚ fungovali dokopy 18 rokov). Takéto strany budovaním dlhoročných štruktúr a etablovaním osobností strácajú plasticitu a sú viac vyhranenejšie ako tie, ktoré iba vznikajú a formujú sa. Najmä v ekonomických témach sa PS a SaS rozchádzajú. Komunálna politika neprináša so sebou zmeny v legislatíve, či riadenie ministerstiev. V celoštátnom ekonomickom a zákonnom rámci je potrebné uvažovať v rámci strany či koalície ako tak jednotne. A v tomto sú PS a SaS časti jedného puzzle z jednej krabice, ktoré ale do seba nezapadajú. Na spoluprácu dvoch strán so silnými ekonomickými tímami nesmú byť ideológie v rozdieloch Keynes vs. Hayek. Aj keď sú tieto strany v otázkach kultúrnych a hodnotových ucelene blízke, Filkova ekonomická škola sa so Sulíkovou neznesie. Taktiež Sulík už viackrát naznačil, že okrem spolupráce s OKS si veľmi inú koalíciu predstaviť nevie. Aj keď sú voliči PS a SaS v jednom koši, spoločná kandidatúra by predsa len mohla tých vyhranenejších viac odradiť, ako prilákať. To by v súčte mohlo priniesť menej hlasov, ako osobitne. Najdôležitejšie pre oba subjekty však bude, aby nestiahli so sebou percentá mimo parlamentnú reprezentáciu, ako sa to smolne podarilo PS/Spolu, čím sa prakticky na štyri roky vymazal ucelený protipól OĽaNO a bolo nevyhnutné obrátiť sa na Kollára.

Úvahy o Liberálnej koalícií ukončíme (s) Jablkom. Pamätáte si ešte na Slobodné fórum? Po sporoch s Dzurindom vystúpila z SDKÚ skupina poslancov na čele s Ivanom Šimkom a Zuzanou Martinákovou. Vytvorili hodnotovo takú istú stranu ako SDKÚ. Totožnú. Tak identickú ako spomínané KÚ s KDH, či Pravá SNS s SNS. Vo voľbách získalo SF relatívne slušných 3.47% (tento výsledok bol dokonca sklamaním, pretože naše senzi agentúry namerali pred voľbami tomuto zoskupeniu aj 8%). Podobnou cestou sa vybralo Jablko na čele s Luciou Ďuriš Nicholsonovou, ktorá prakticky vytvorila PS z členov SaS. Na našom malom, konzervatívnom Slovensku tak neúčinkujú dve, ale rovno tri liberálne strany s epicentrom v Bratislave. Aj keď sa Jablko tvári ako regionálna strana, veľa Svidníčanov v nej asi neuvidíme. Jablko do politiky nič nové neprináša a jediný rozdiel medzi ním a PS s SaS je, že tam nebudú Šimečka a Sulík. Šimečka preto, lebo sa jej neozval (vraj kvôli dominantným ženám v jeho strane, s ktorými má Nicholsonová vždy problémy, aj keď sa tvári ako ich reprezentantka) a Sulík preto, že sa jej nezastal (po nešťastnej rebelskej tlačovke). Keďže pani Nicholsonová má zjavne problém s alfa samcami aj s alfa samicami, neočakávajme ďalšie výrazné posily či spájanie sa do koalícií pre Jablko, ktoré vlastne nevzniklo kvôli hodnotovým otázkam ale kvôli osobným animozitám (tak ako Slobodné fórum). Vznik Liberálnej koalície je tak veľmi nepravdepodobný a bude pravdepodobný iba vtedy, ak sa aspoň dvom z týchto troch strán nameria 4%...

Ján Bilohuščin

Ján Bilohuščin

Bloger 
Politik
  • Počet článkov:  34
  •  | 
  • Páči sa:  1 219x

Pre dobré fungovanie spoločnosti ako celku je dôležitý záujem každého z nás. Po získaní doktorátu z jadrovej chémie na Prírodovedeckej fakulte UK som pôsobil vo vede a výskume, v jadrovej energetike, či v európskych štruktúrach, avšak vždy mi bola blízka aj politika a veci verejné. Aby totiž veci v odborných odvetviach fungovali správne, musíme sa o to sami pričiniť aj tam, kde sa o tom rozhoduje. Preto sa v nasledujúcich voľbách do NR SR budem uchádzať o Vašu dôveru s číslom 119 na kandidátke SASKY. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu