Začiatok
Z protikorupčných bojov pred voľbami 2020 mohlo vyplývať, že najbližšími spojencami v novej koalícii budú OĽaNO a SaS. Predsa len, OĽaNO sa dostalo do parlamentu na kandidátke SaS a táto verzia roku 2010, ktorá sa nikdy až tak nekamarátila s inými vtedajšími opozičnými celkami (SDKÚ, KDH, Most či neskôr Sieť a PS/Spolu), dostala dokopy cez 31% (viac ako 900 000 hlasov). Spolupráca týchto dvoch strán a hlavne ich lídrov v minulosti nikdy nebola harmonická, ale bola oveľa silnejšia, ako s novými koaličnými partnermi – Za ľudí a Sme rodina. Hlavne, bola stmelená dlhými rokmi občianskeho aktivizmu proti chobotnici Smeru, či už pri protestoch v kauze CT (organizovaných tretím výrazným protikorupčným aktivistom tej doby - Alojzom Hlinom), pred budovou Bonaparte, či počas protestov po vražde Kuciaka a Kušnírovej. Sme rodina bola vtedy prinajlepšom neutrálna. Momentálne, brániac obvninených Borguľu, Linharta či Pčolinského, prakticky na opačnom brehu. Prečo malo teda v Matovičových očiach najväčšiu koaličnú hodnotu hnutie, ktoré bolo pribrané do vlády iba z núdze a nepomáhalo nijako zmeniť systém našich ľudí? Ako sa OĽaNO a SaS dostalo z bodu blízkeho spojenectva na jednej kandidátke, do bodu úplnej nevraživosti? Nesmieme byť naivní, jedno video kolóny smerujúcej do Bratislavy, ktoré si môžete o 8:00 natočiť prakticky každý pracovný deň na všetkých ťahoch do hlavného mesta, určite nespôsobilo 180 stupňovú otočku premiéra ohrozujúcu stabilitu jeho vlastnej vlády. Problém bol inde. Ako sa hovorí, vo fundamentoch.
Liberáli v problémoch
Po voľbách 2020 ostala liberálnejšia časť našej spoločnosti v šoku. Presnejší termín by sa dal označiť vojensky – shell shocked. Človek je stále fyzicky živý, ale po prežití traumatizujúcich situácií na hranici smrti je vnútri prakticky mŕtvy. S PS/Spolu mimo parlamentu a SaS s 6.22%, si liberáli prežili svoj Világoš. V diskusii liberálneho média tesne po voľbách, dostal Matovič zúfalú otázku, či by predsa len nerešpektoval vôľu 200 000 občanov a neprizval PS/Spolu aspoň čiastočne k vládnutiu, napríklad nomináciou Michala Trubana na post (vtedy) vicepremiéra pre informatizáciu. Zbystril som pozornosť a sledoval reakciu čerstvého premiéra. Ten bol nadšený. Nie z netradičného nápadu, ale z toho, že liberáli dostali na frak. S úsmevom opísal „že táto papierová lodička PS už kdesi pekne odplávala“ a nemá zmysel sa jej venovať, ani ju nikde pozývať. Parlamentná demokracia je v tomto nekompromisná. Na ďalšiu otázku, prečo si myslí, že dosiahol taký úžasný úspech, odpovedal (napriek názorom komentátorov a mediálnych odborníkov) že to nebolo lepením plagátov na Počiatkovu vilu vo Francúzsku. Bolo to nepodpísaním predvolebnej dohody o neútočení! Podľa neho totiž voliči nemajú radi, ak sa niekto v politike nevyhraní. Výsledky mu dali za pravdu.
Pakt o neútočení
Strany PS/Spolu, KDH, Za ľudí a SaS podpísali sympatickú vianočnú dohodu o spolupráci 16. decembra 2019. Neskôr sa jej hovorilo ako o dohode o neútočení. Napriek určitým nezhodám v programe či straníckej filozofii, Kiska, Hlina, Truban a Sulík predstúpili pred novinárov spoločným uchopením Svätoplukového prútika na znak pokory a jednoty. Neskôr si v priateľskej atmosfére dali vianočnú kapustnicu a možno pohár vínka. Táto ukážková alternatíva slušnej a demokratickej vlády voči mafiánskemu režimu poslednej dekády, bola sviežim a kultúrnym javom na slovenskej politickej scéne. Zlyhala mizerne. Neboli by sme totiž na Slovensku, aby sa takáto rozumná a slušná cesta páčila aj jeho jednoduchým obyvateľom, ktorí ju zmietli zo stola a pretlačili na vyššie pozície za druhý Smer ešte aj ĽSNS a Sme rodina. S KDH a PS/Spolu mimo parlamentu a SaS so Za ľudí na posledných dvoch priečkach, tesne v NR SR, sa rozplynul aj môj sen na skutočnú zmenu. Keď sa nad tým zamyslím, čo mohlo byť, a čo nakoniec bolo...
Sviatosť rodiny
Ako teda vzniklo po voľbách manželstvo OĽaNO a Sme rodina? Čo malo spoločné (bývalé) protikorupčné hnutie a strana exmafiánov s exkotlebovcami? Prvým prienikom je totálna neschopnosť riadiť štát a intelektuálna zakrpatelosť. Druhým, tým pre nich podstatnejším, je potomstvo, ktoré vytvára rodinu. Je jedno, aká rodina to je, či je nekompletná alebo s dominanciou samca (len nie feministickej samice), hlavné je, že obsahuje zaobstarané deti a vzťahy v nej aj mimo nej sú heterosexuálne. Kollár na otázku, či môže byť vzorom pre rodinu a deti človek s jeho životným štýlom slávne odpovedal, že on sa o svoje deti stará. Mnohým matkám, ktoré márne čakajú mesiac čo mesiac na alimenty, bojujú s alkoholickým manželom vo svojej domácnosti, či splácajú rôzne úvery a exekúcie, týmto učaroval. Krčmových proputinovských hrdinov, neschopných ani v dnešnej dobe chodiť do práce a uživiť svoje deti, poslal tatam.
Postupom času sa začali prejavovať príznaky tohto spojenectva. Zrazu vôbec nevadilo brzdenie reforiem Márie Kolíkovej v oblasti spravodlivosti. Nevadil ani Kollárov Žilinka s hlasmi Smeru. Potom iba trošku vadilo, že pani Tabak nehlasovala za vydanie Fica (výmena z OĽaNO do Sme rodina bola prakticky iba kozmetická). V rámci prorodinného balíčka Matovičovi nevadil ani kotlebovec Beluský. V tomto je to jeden z najinteligentnejších poslancov. V iných veciach, napríklad pri hlasovaní za pád vlády či za skorší termín predčasných volieb, to je fašista. Pre Borisa Kollára, ktorého zmysel života je prokreácia, nebol problém s ničím. Či už pri riešeniach covidovej krízy, kde Matovič vyzýval ľudí, aby sa počas lockdownu množili, alebo pred pádom vlády, ktorá začala padať predkladaním balíčkov pre deti.
Deti sú pre týchto ľudí spiritum sanctum. A nie úplne z hľadiska kresťanskej viery, ktorá je dôležitou náukou podporujúcou toto zmýšľanie, ale nie nosnou. Z holistickej koncepcie Boha ako nositeľa komplexnej kresťanskej filozofie si sektársky vybrali iba časť “milujte sa a množte sa”. Pre nich je akákoľvek tendencia obmedziť alebo znížiť reprodukciu antikoncepciou, interrupciou či homosexualitou úplne perverzná. Preto začala manifestácia Matovičovho (a ďalších) odporu voči SaS, otvorene podporujúcej práva ženy či LGBTI komunity, takmer hneď po voľbách. Išlo o automatizované, systematické a vypočítavé ponižovanie jediného liberálneho partnera v koalícii Za ľudí, Sme Rodina, OĽaNO. Škrtnime stranu SaS z tejto rovnice, možno aj z celého parlamentu, a svet by bol krásny. Plný detí, chcených či nechcených. Prepadák PS/Spolu Matovičovi a ďalším iba potvrdil, že “boh” je na ich strane. Mesianistickým prístupom sa vydal na svoju krížovú výpravu – proti liberalizmu. Aspoň teda jeho výkladu liberalizmu. Najbližšou obeťou sa tak stala SaS, už aj s príčetnejšiou časťou Za ľudí, ktorej 20 poslancov čelilo parlamentnej presile v podobe 130 poslancov.
Začiatok konca
Vystúpenie SaS z koalície bolo pre tvrdých kresťanov časti OĽaNO, Kresťanskej únie, Sme rodina, zvyšku Za ľudí (čiže Za Remišovú z OĽaNO), skvelé víťazstvo. Matovičove schizofrenické vystúpenia v septembrových tlačovkách a predloženie Pro-Life Anti-Economy podmienok pre zotrvanie koalície, boli iba dymovou clonou. Napokon, v koalícii si mysleli, že počítajú dobre. Vďaka ďalším tvrdým kresťanom – Tarabovcom (a možno časti ĽSNS), to stále vychádzalo na tesnú väčšinu. Štefan Kuffa, ktorého do politiky vytiahlo práve OĽaNO a nemal problem pokračovať v ĽSNS, sa v rozprave NR SR otvorene posmieval ultra-liberálom a “Sasom”. V OĽaNO sa ale prepočítali. Tarabovci si totiž robili meno na tvrdej kritike vlády. Pri prvom hlasovaní o odvolaní vtedajšieho ministra financií ešte skúsili šťastie a zdržali sa hlasovania. Pád prorodinnej vlády, predčasné voľby a skrátenie si mandátu neboli nezávislým poslancom s nejasnou budúcnosťou úplne po chuti. Od svojich voličov však za podržanie Matoviča dostali nakladačku. Lojalita Tarabovcov tak bola počas ďalšieho odvolávania otázna.
Keďže sa o SaS oklieštená koalícia de facto pridala k drvivej väčšine anti liberálov v parlamente a slovenskej politike, manifestácia tejto nenávisti sa zákonite prejavila v spoločnosti. Najmä vraždami v Teplárni v októbri 2022. Ak sme si mysleli, že po týchto nenávistných činoch dôjde k ďalšej renesancii v spoločnosti, znova sme sa zobudili na Slovensku. Prezidentka, PS a SaS sa postavili na správnu stranu. To Matoviča rozčertilo. Prezidentku označil za najhoršiu hlavu štátu v dejinách SR, PS a SaS za nositeľov zvrátenej západnej liberálnej etiky a obetiam odkázal, že je HETERO. Čiže, že je vlastne ok a zdravý. Pridali sa samozrejme Taraba a ďalší. Fico v podnapitom stave na tlačovke priznal, že je heterexuál. Nový skomolený pojem vysvetlil tak, že sa mu páčia ženy, pekné ženy. V samotnom OĽaNO časť poslancov a ministrov veľmi pomaly, ale skutočne veľmi pomaly, začínali šípiť, že možno nie je úplne všetko v poriadku.
Nakoniec sa krátka koalícia tvrdých kresťanov po viac ako troch mesiacoch skončila. Kým Tarabovci podľahli tlaku svojich voličov a boli prinútení zachovať si tvár a hlasovať za, niektorí poslanci Sme rodina a nezaradení podľahli tlaku túžby po slobode či peniazoch a Matoviča zradili. Hegerová vláda padla a Hegerovci, čerstvo spolu so Šeligom či Žitňanskou, začali cítiť, že je čas na zásady. Že sa to už nedá vydržať. Kreáciou novej koalično-opozičnej strany Demokrati sa konečne splnil sen niektorých poslancov - OĽaNO bez Matoviča. Ako predvčerom písal Štefan Hríb pod status Šeligu, v ktorom ohlasoval vystúpenie zo Za ľudí – Neskoro. Dovolil by som si doplniť: Neskoro a zo zlých dôvodov.
Koniec spojenectva tvrdých kresťanov
V súčasnej situácii sa Matovič môže ešte spoľahnúť na Kresťanskú úniu, ktorú Majerský vypoklonkoval zo spolupráce s KDH (kým pre KÚ bolo KDH príliš mäkké, pre KDH bolo KÚ príliš tvrdé), do budúcnosti sa však nemôže spoľahnúť na NOVU, Tarabovcov či sesterské hnutie Sme rodina. To vyzerá, že bolo taktiež poznačené koalíciou tvrdých kresťanov a jej pádom. Kým Boris Kollár vedie svoju loď do spolupráce so Smerom a Hlasom, nečakane musí čeliť vzbure Krajniaka a klanu Pčolinských. Keďže Krajniak a Pčolinskí získali určité mocenské pozície počas účinkovania vo vláde, dostali sa voči Smeru do pozície protivníkov. S deklarovaným proruským postojom Smeru majú títo bývalí členovia ODM taktiež problém a tak hrozia možné pohyby aj na tomto fronte. Ten už nedávno opustil najväčší talent slovenskej politiky, Romana Tabak. Kiež by sa jej v politike darilo tak, ako v tenise. Nasledujúc tenisového kolegu Krošláka, asi do smerohlasáckych a republikánskych vôd, sa tábor tvrdých kresťanov zužuje...
OĽaNO sa môže rozlúčiť taktiež s Gyimesim. Ten rokuje s Alianciou, ktorej dominuje SMK s jej predsedom Fórrom, ktorý má silné proorbánovské tendencie. Aj keď sa SMK, Most a Spolupatričnosť sformovali do Aliancie, tento formát nemusí dlho vydržať. Keďže je relatívne ťažké zistiť z médií, čo sa to na juhu v politike deje, ozrejmil nám to v nedávnom rozhovore Béla Bugár. V skratke, vraj sa Aliancia troch strán rozhádala (kvôli protežovaniu maďarskej dominancie SMK voči multietnickému a multikulturálnemu Mostu), vraj Fórro odkazuje Bugárovi, aby už neobiehal regióny a snemy a že ak sa tieto tri strany nedohodnú na spoločnej kandidatúre, voliť ich Béla nebude. No a Maďarské fórum Zsolta Simona radšej rokuje s regionálnymi poslancami za SaS, alebo s Mirom Kollárom z Demokratov...bizárium slovenskej politiky by bolo pekne obohatené, ak by v nasledujúcich voľbách do NR SR kandidovali osobitne ŠTYRI maďarské strany. Nem tudom.
S drvivo klesajúcim OĽaNO, jemne klesajúcim Sme rodina a stagnujúcimi kotlebovcami sa podľa mňa končí obdobie prevahy tvrdých kresťanov. Bohužiaľ, pravdepodobne ich prichádza vystriedať niečo horšie - novomorfovaná, zmutovaná príšera fašisticko-komunistických proputinovských kleptomanov. Nie, nie je sa na čo tešiť...
