Ubytoval som sa v hoteli Sun&Ski v obci Demänová, ktorá je výhodne umiestnená medzi Nízkymi Tatrami a Liptovským Mikulášom a jeho blízkym okolím. Miestni tu priam sršia podnikavosťou, ubytovacích možností je tu neúrekom. Najprv som zašiel do známej Demänovskej Jaskyne slobody, kde sa turistom ponúka hodinová prechádzka útrobami nášho najväčšieho jaskynného systému. Môžme tu obdivovať rôzne stalagmity, stalagtity, stalagnáty (to sú tie rôzne druhy kvapľov) a hru svetiel v jaskynných jazierkach.
Ak máte radi pamiatky, treba zájsť do Svätého Kríža, kde nájdeme pekný drevený kostolík zo 17. storočia. Len čo som sa tam prišiel, zjavili sa dve miestne ženy, ktoré mi ochotne otvorili kostol na
prezretie.
Potom Vás poprosíme aj o nejaký milodar.
Prečo nie, hovorím si, jedno-dve eurá tu môžem nechať. Na konci ma
jedna z nich znova oslovila:
Nekúpite si pohľadnicu?
Kúpil som si malého sprievodcu. Potom ma pani po druhý krát vyzvala o milodar.
To ma už trochu zamrzelo, človek nerád takéto pumpovanie.
Dám to tam do kasičky, hej?
Môžte aj sem, my to tu potom dávame.
Na tácke sa rozvaľovalo niekoľko dvadsaťeuroviek. Odolal som tomuto
nepríjemnému nátlaku a nechal im tam jedno euro. Nabudúce im poviem, že milodar
predsa len dám do kasičky, aby len pán Boh okrem mňa vedeli, aký
milodar som dal. (Vy nemusíte.)
Kostol je ináč nádherný, zmestí sa doň neuveriteľných šesťtisíc ľudí.
Omša v ňom musí byť veľkým zážitkom.
Späť do Demänovej som šiel neoznačenou trasou cez menšie kopce. Strihnem
si to priečne, nebudem sa vracať späť tou istou trasou. Cestou som
stretol poľovníka, ktorý na mňa takto rezko:
Kam sa do p... trepeš?
V prvom momente som mu chcel niečo pekné odpovedať, ale ovládol som sa.
Čo zbytočne riskuješ? Dvanásť medveďov sa tu pohybuje.
O medveďoch nič neviem.
Keď ti jeden z nich jednu rafne, tak budeš vedieť.
Takže asi predsa treba radšej ísť po normálnej trase. Pretekal som sa s kupami čiernych mračien, ktoré ma tesne pred hotelom predsa len dobehli.
Na druhý deň ma čakal výstup na Chopok. Turistická trasa z Jasnej na Chopok patrí na tatranské pomery k mierne náročným. Odporúčam neísť po modrej značke, ktorá vedie popri lanovke, pre ktorú vysekali riadny kus lesa. Radšej po žltej. Deň bol daždivý a hmlistý. Síce som v ten deň prišiel o výhľad na prírodnú scenériu, avšak aj hmla v kopcoch má svoje čaro. Túru som musel ukončiť pre nízku viditeľnosť na poslednej zastávke pred Chopkom. Hmla bola tak hustá, že niekedy nebolo vidno na viac ako dva-tri metre. Nabudúce.
Pôvodne som chcel toho prejsť viac, ale keď sa človek plaší, tak to nie je ono.
Veď sa tam určite vrátim.
