Na miesto pred kultúrnym domom v Sobranciach sme sa dostavili ako prví. Rozložili sme transparenty, postavili petičný stolík a čakali, kým udalosti naberú svoj spád. (Organizácia protestu prebehla úplne hladko, s úradmi ani s políciou sme nemali ani najmenší problém.)
Napriek veľkej vzdialenosti prišlo množstvo novinárov – viaceré známe tváre z najsilnejších médií i novinári z regiónov. Keďže voľa predsedu NS bola zdĺhavá a málo bohatá na udalosti, tak sa o nás novinári živo zaujímali. (Aj keď úprimne, mnohí si nás mýlili s protestujúcimi, ktorých tam dotiahla politická strana Nova.) Väčšina tipovala, že znovu vyhrá Štefan Harabin. Nasvedčovalo tomu aj jeho sebavedomé vystupovanie. (Ten ale prišiel na miesto bočným vchodom.) Nakoniec sme boli vývojom udalostí prekvapení – o výsledku sa zrejme rozhodlo dopredu kdesi v zákulisí a nik z nás zrejme nemal tie správne informácie.
Zároveň s protestom sme zbierali hlasy pod Petíciu za Lepšie Slovensko. Ambíciou petície je postupná, mierová reforma spoločnosti, kde občania budú môcť reálne rozhodovať o verejných záležitostiach v štáte. V Sobranciach mi podpísal petíciu prvý nevidiaci človek.
Voľby predsedu NS sa zúčastnila aj rodina, ktorú postihla veľká tragédia. (Takýchto ľudských neštaští sme mali možnosť počas protestov spoznať neúrekom.) Malému dievčatku, ktoré bojuje so smrteľnou chorobou, zabila vodička otca. Otec sa chystal darovať svojej dcére obličku, pretože dievčatko o jednu už prišlo a v druhej má metastázy. Vodička nepochopiteľne vyviazla len s podmienkou a nezobrali jej ani vodičák. Nie som podrobne oboznámený s prípadom, ale riadne to už na prvý pohľad smrdí. Na ďalšom pojednávaní rodina očakáva, že Krajský súd úplne vodičku zbaví viny a vinu na nehode pripíše mŕtvemu otcovi. Rodina sa tak domáha spravodlivosti. Kompetentní si ich vypočuli, pokyvkali hlavami, ale silno pochybujem, že niečo podniknú. To isté platí aj pre najvplyvnejšie médiá.
Osudy tejto rodiny sú veľavravným mementom – aké ťažké dopady môže mať pokrivené slovenské súdnictvo.
