Kompletný rozhovor je zaznamenaný na videu, text je výťahom.
Aký by mal mať podľa Vás vzťah prezident k občanom?
Dobrý samozrejme. Ale znamená to, že by mal poznať problémy občanov a mal by vedieť o nich hovoriť, ako voči iným ústavným orgánom — toznamená voči vláde, predsedovi vlády, v parlamente voči poslancom, tak aj medzi občanmi, či na stretnutiach alebo povedzme v správeo stave republiky — mal by vedieť ich pomenovať. A mal by vedieť naznačiťaj riešenie problémov, ktoré vidí. No a o tomto riešení samozrejmeby musel hovoriť aj s inými ústavnými orgánmi, pretože právomoci prezidenta by nedovoľovali úplné doriešenie týchto problémov.Ale minimálne by mal začať hovoriť o riešení týchto problémov.
Žijú podľa Vás slovenskí občania v reálnej demokracii aleboje ich podiel na moci skôr formálny? Čo si myslíte?
Za chvíľu budú prezidentské voľby a v tých prezidentských voľbách každý občan má právo si zvoliť podľa svojej vôle jedného z kandidátov, ktorí tam budú napísaní na volebnejlistine. Z toho hľadiska je to reálna demokracia. To žemédiá sú z veľkej časti ovládané niekoľkými majetkovými skupinami — to je druhá strana, ktorá relativizuje slobodumédií a potom samozrejme aj slobodu občanov vyberať si.Pretože samozrejme keď z médií na nich mesiace plynienejaká propaganda, tak majú sklon rozhodovať podľa tejto propagandy. No ale viac alebo menej je to asi všade.
Rozhovor s Jánom Čarnogurským
Prezident je volený priamou voľbou. Viete si predstaviťpriamu voľbu generálneho prokurátora?
Či si viem predstaviť? Nesúhlasil by som, pretože by to bolo zlérozhodnutie. Jednoducho na takúto voľbu, konkrétne generálneho prokurátora, občania nemajú dostatok informácií. Napríklad o povahe najmä trestných konaní, ktoré prebiehajú, ktoré sú hlavnou zodpovednosťou generálneho prokurátora.Predstavte si, že by bolo viacej kandidátov na funkciu generálneho prokurátora a teraz by sa predbiehali: jeden by navrhoval prísnejšie tresty dajme tomuna vraždu, iný by navrhoval zrušiť úplne tresty za omamné drogy a tak ďalej.To je príliš odborná otázka, než aby ju mohlo rozhodovať milióny voliteľovtuná.
A dokážu potom zvoliť občania dobrého prezidenta? Nie je to tiež taká odborná otázka? Tak prezident má tiež určité právomoci, dosť poriadne.
Myslím, že dokážu, pretože právomoci nie sú také špecifické, ako sú právomocipovedzme generálneho prokurátora. A právomoci prezidenta sú o celkovej línii smerovania štátu, kdežto právomoci generálneho prokurátora sú o konkrétnychokolnostiach, no opakujem najmä trestného konania. (Ešte má právomoci aj v niektorých iných oblastiach, ale najmä v trestnom konaní.) Dajme tomu, že či niekto má byť vo väzbe ešte, alebo už má byť pustený. Myslím nie v rámci výkonu trestu, ale v rámci vyšetrovania. No tak to môže rozhodnúť kvalifikovane generálny prokurátor, ktorý je právnik a generálnym prokurátorom sa stane až po niekoľkých rokoch alebo desaťročiach odbornej právnej praxe na nižších postoch na prokuratúre. Ten potom vie rozhodnúť kvalifikovane takéto otázky, ale občania nie.
Súhlasíte so zrušením kvóra referenda a so znížením počtu podpisov najeho vypísanie?
V niektorých prípadoch áno, v iných nie. Nesúhlasím so znížením vo veciach, ktorésú takzvané ústavné. Ale v takzvaných neústavných veciach, tam by mohlo byťznížené — tridsaťpäť percent voličov, štyridsať.
Nejaké miestne referendá si viete predstaviť.
Áno, miestné referendá samozrejme tiež. No tak tam by to mohlo byť ešte viacej.
Slovensko na tom nie je dobre z hľadiska korupcie. Myslíte si, že je to problémsystému alebo jednotlivcov?
Vždy je to aj to aj to. A to nielen na Slovensku — všade. A preto je trebavoliť systém alebo vylepšovať systém tak, aby nebol korupčný. Aby tam korupcia bola ťažká, ľahko odhaliteľná a prísne potrestaná. Ale samozrejme potomtreba do funkcií dosadzovať či voľbou alebo menovaním ľudí, ktorí v doterajšej svojej praxi preukázali, že nie sú korupční.
Nedá mi nespýtať sa jednu otázku. Vy ste sa kedysi pozitívne vyjadrili o GustávoviHusákovi. A teraz ma nezaujíma jeho osoba, ale jeho úkon, ktorý spravil v sedemdesiatych rokoch. Naňho sa obrátila nešťastná matka zavraždenej študentky —išlo o Margarétu Cervanovú; vtedy intervenoval v prípade, ktorý sa neriešil a stál.A on skutočne, jeho prípad tak zaujal, že dal príkaz, aby boli poslaní českí vyšetrovania, ktorí ten prípad vyriešili. Čo si Vy o tom myslíte? A či si viete predstaviť, že by ste aj Vy niekedy takto zasiahli v prípade občana?
Teraz už prezident nemá také právomoci, čiže ja by som nemohol zobrať vyšetrovateľaa už z Českej republiky vôbec nie, keďže sme sa rozdelili. Čiže toto by som nemohol. Ale mohol by som si nechať sa informovať o postupe vyšetrovania toho daného prípadu.
Nasledujúci rozhovor so Stanislavom Martinčkom prinesieme v pondelok, 3.3.2014.
Web projektu:obcianskezrkadlo.org
YouTube kanál: VÍZIA21
Rozhovor s Jánom Jurištom
Rozhovor s Radom Procházkom
Rozhovor s Helenou Mezenskou
Rozhovor s Gyulom Bárdosom
Rozhovor s Viliamom Fischerom
Rozhovor s Jozefom Behýlom
Rozhovor s Milanom Melníkom
