Takrečmo ošacuje. Čo sa týka žien, ja si kadečozvyknem namýšľať. No mal som pocit, že sa na jej tvári zjavil tieň pohŕdania. Mal som na sebe tie najobyčajnejšie menčestrové nohavice. A úplne že obyčajný rolak. Bordový. A dočista obyčajnú športovú obuv. Však som išiel na túru.Nie na bál. A keď už sme pritom, čo vy tu robíte takto proti noci? Sama na ulici? Ja prosím idem na autobus.
Po ceste na Mlynské Nivy stretávam tackajúcich sa občanov. Musím kriticky do svojich radov poznamenať, že ide zväčšao osoby mužského pohlavia. Občas niektorí po mne vykrikujú. - Hééééj mladý, nechceš sa s nami napiť?
Pražský autobus. Taký obrovský kus vozidla a tak málo miesta v ňom! Vlastne iba jedno voľné miesto. Iste nemusímnikomu vysvetľovať, že posledné miesto na sedenie nie je žiadne terno. Ako ja neznášam zápach pijanov!Vďakabohu veľa ľudí vystúpi v Seredi a zvyšok cesty prebehne hladko.
V Likave sa pýtam na cestu. Starký bol veľmi potešený, že sa s niekým môže pustiť do reči. Ťažko mu rozumieť alepo chvíli sa naladím a rozumiem. Ochotne mi vysvetľuje cestu do Martinčeka. Je veľmi milý. Hneď by mi s niečím pomohol.Pýta sa ma, či mám kde bývať, aký je cieľ mojej cesty. - Idem sa pozrieť na kostol do Martinčeka. - Ja mám rád ľudí, ktorí majú radi pamiatky. Chodievate radi aj do prírody? Čo som sa ja po horách nachodil!
V živote som dostal len málo takýchto krásnych komplimentov. Tak rád by som sa s ním dlhšie porozprával, ale neviem ako.Pomaly sa zberám. Starký ma len nerád púšťa. - Ak budete potrebovať nejakú pomoc, rád vám pomôžem!
Väčšinou sú cudzí ľudia voči mne opatrní a chladní. Tento človek bol tak milý a dôverčivý.
Kostol sv. Martina je jednou z najvzácnejších pamiatok Liptova. Najstaršie časti kostola pochádzajú z 13. storočia.Kostol bol postavený v prechodnom, goticko-románskom slohu.
Ono sa to nezdá, ale fotenie je vyčerpávajúce. Je poludnie a ja som už dosť unavený. Zájdem si do miestneho pohostinstva.Tu ma čaká veľké prekvapenie. Nigel Marven! Je to neuveriteľnýchlapec. Vášnivo miluje zvieratá. Žiadne nie je dosť chlpaté, slizské alebo zapáchajúce, aby o ňom Nigel nezahlásil, What a beautiful creature! Práve je v Latinskej Amerike na stope Anaconde Žltej. V šortkách a sandáloch chodí po bažine, kľuknesi do vody a chytí anakondu. Ukazuje ju na kameru, opisuje ju a neskôr ju opatrne pustí späť. Jeho vášen prechádza na diváka. Je to neuveriteľný človek!
Cestou idem okolo miestneho JRD. Hmm, to ešte funguje? Všade navôkol kopec špiny, otlčené strechy, rozpadávajúce sa budovy.Zato zaparkované autá sa ligocú.
Koniec cesty je na hrade Likava. Prišiel som nevhod, som sám na prehliadku. Ale vlastne nie, prišiel som v najlepšom čase!Dostávam sám výklad od mladej sprievodkyne. Krv a mlieko. Ťažko nájsť krajší pohľad ako na pekné dievča s dobrou knihou v ruke, alebo ako sprievodkyňu po pamiatke. Na konci výkladu sa ma pýta, či mám nejaké otázky. Málokto vie toľko o pamiatkach ako ja (veľkú konkurenciu teda nemám). Ale mňa nič nenapadá! A na kieho čerta mi to teda je? Tentoraz som to ja, ktonerád opúšťa. Rozlúčime sa a ja idem svojou cestou.
Dnes nebudem mať problém so spánkom.
Fotky: Cestou, Kostol sv. Martina, JRD, Hrad Likava
Nigel Marven: www.nigelmarven.com
