Spomínam si, ako raz vošlo dievča k nám do miestnosti. Prišla si vziať kabelku. Keď odišla, tak som spustil chválospev na jej krásu. Veľmi sa mipáčila. Na prvý pohľad. "Hmm, už som videl aj krajšie dievčatá."Sucho skonštatoval môj spoločník. Nič viac. Bodka. Keď vyšla z miestnosti, odišla z jeho mysle. Prestala existovať. To ma zarazilo. Ja som odvtedy čakal, či ju ešte niekedy uvidím, kamarát na ňu zabudol.
Dnes sa tomu nečudujem. Je to proste raz tak. Prírodný zákon. Jablko padá na zem. Človek je pre niekoho príťažlivý, pre iného nie. Bodka. Aj keď je to prirodzená vec, iste nie je príjemné dozvedieť sa, že ste pre niekoho menej ako vzduch. Blato na opätkoch. Či sa niekomu niekto páči, pobadať jednoduché.Ten človek pri druhom žiari. Ak sa nepáčiš, tak ti zabudnú meno skôr, ako si ho dopovedal. Ten nezáujem je vždy strašne okatý. Stačí letmý pohľad a viete, že dotyčný/dotyčná nemá šancu.
Dievča je veľmi milé. Nijaká krásavica. No nie nepekná. Veselá, priateľská. Sama sa ku nám prihovorí. Nenútene. Venovali sme jej len minimum pozornosti. Aby sa nepovedalo. Premáhajúc sa, prekutajúc tie posledné zvyšky dobrej výchovy. Čo po nás chce tá. Ak nie si príťažlivý, môžeš byť milý koľko len chceš. Ľady neprelomíš.
Ženy vedia byť v tomto neúprosné. Ak sa raz žene muž nepáči, tak je koniec.Nepomôžu modlitby, vila na Bahamách, elixír lásky. Nič. Občas mám pocit, že žena muža vyslovene nenávidí. Ak si ten nesprávny dovolí kúpiť kvety.Nedávno v kaderníctve. Vojde starší muž. Pozdraví starosvetsky. "Rúčky bozkávam!"No, mali ste vidieť ten pohľad. Aký naňho vrhla mladá kaderníčka. Opísať sa nedá.
Máločo zamrzí viac. Snáď nie je človek, ktorý by to nezažil. Ak ak nie, tak raz určite zažije.
