Vždy keď mal príležitosť, tak niečo tresol do éteru. Býval na mladej garde. No a tam mali 100 Mbitovú linku. Vieme si predstaviť, čo sa tam premlelo filmov, pesničiek a softvéru.A vlastne o tom je moja krátka úvaha.
Raz sa mi totiž chalan priznal, že on často po dvoch dňoch zabudne obsah filmu.Nespomenie si na dej, hercov, názov. Úplný block out.Ono keď sa dívate na niekoľko filmov denne, niet sa čomu čudovať.
Logicky sa otvára otázka, načo človek pozerá film, ak na neho onedlho úplne zabudne? Čo z toho má? Podobne je to aj s mp3-kami. Bežne majú ľudia na svojom harddisku tisícky mp3-jok. Sú to gigabajty a gigabajty dát. V prepočte to bývajú desiatky dní hudby. Prirodzene, že väčšinu týchto pesničiek si ľudia nikdy nevypočujú. Tie tam ležia prachom. Hovorí sa, kto sa babre so smolou, ten sa zamaže. Pomaly sa stráca radosť z počúvania hudby a pozerania filmov. A čo je to za život bez radosti? To čo má človek zadarmo, to si neváži. Spomínate si, ako po 89-tom začali ľudia húfne prerábať svoje panelákové byty? Upravovať spoločné chodby, balkóny či vstupné priestory? A to len preto, že tie byty prešli do ich vlastníctva. Zrazu stúpli na cene. Fyzicky sa nič nezmenilo. Stále sme bývali v tých istých priestoroch. Zmenil sa len pohľad. Myšlienka.
Človek by mal prestať používať ilegálny softvér nie zo strachu pred postihmi, alebo preto, že sa to nemá.Mal by to spraviť hlavne a predovšetkým kvôli sebe. Aby nezačal pomaly umierať. Aby sa mu vrátila späť radosť.Nič na svete nie je zadarmo. Ak sa chcete stať úspešným grafikom, slávnym flashovým dizajnérom, robiť nádherné 3D animácie, prvým dôležitým krokom jeza tento softvér zaplatiť. Môže vás to stáť desiatky tisíc korún. Jeho kúpa však predstavuje prvý krôčik k vášmu úspechu.Poznám x ľudí ktorí takýto softvér majú kamsi uložený, no nik sa z nich nedonútil naučiť sa ho ovládať. Hádam raz. Pre nich softvér nemá žiadnu cenu.
There is no free lunch, hovoria burzoví makléri.
