Viera a SuperStar

Už v ktoromsi zo semifinálových kôl sa k svojmu vzťahu ku kostolu a viere priznala Dominika Stará. V prípade Denisa Lacha sa všetci z jeho stručného životopisu mohli dozvedieť, že v súčasnosti je študentom Evanjelického lýcea v Bratislave. Denis Lacho sa otvorene a pomerne obšírne o tom, čo Boh a viera pre neho znamenajú, vyjadril v istom rozhovore po svojom vypadnutí zo súťaže.

Osobne s deťmi a mládežou pracujem dvadsaťjeden rokov. Určitý malý podiel mám na výchove a formovaní troch súčasných evanjelických farárov. Aj tak však musím priznať, že ma vyjadrenia pätnásťročného Denisa prekvapili. S niečím takým sa totiž nestretávam každý deň. Práve naopak. Oveľa častejšie mám dočinenia s puberťákmi v Denisovom veku, ktorí sa bez premýšľania a so všetkými dôsledkami snažia napodobňovať svoje idoly zo šoubiznisu. Tak napríklad alkohol je dnes pevnou súčasťou života mnohých žiakov základných škôl. Zarážajúca je hlavne pravidelnosť, s akou ho konzumujú.

Veľmi by som si želal, keby si hlavne Denisovi rovesníci prečítali jeho slová práve ako vyjadrenie svojho idola: - Mohol som začať robiť blbosti. Od alkoholu, drog a takýchto vecí ... Som rád, že som s ničím podobným nezačal.

Zaujímavé sú aj ďalšie Denisove výroky, zvlášť keď si uvedomíme, že doma je v bratislavskej Petržalke, kde je – ak si dobre pamätám - podľa štatistických údajov posledného sčítania ľudu percentuálne najvyšší podiel ateistov. Na otázku, či sa nebojí, že ľudia budú robiť z neho svätuškára či fanatika, odpovedal: - To mi je jedno, ak si to budú myslieť. Ja proste verím v jediného Boha ...

V odpovediach na ďalšie otázky pokračoval takto: - Boh dal ľuďom vôľu rozhodnúť sa. Chcem len povedať, že cesta, ktorú som si zvolil, je pre mňa úžasná. Vždy cítite to, že vás má niekto rád, niekto vás drží a niekto vás vedie. Máte proste jasný smer. Nekráčate v hmle, v nejakom bludisku, ale máte jasný smer – odkiaľ kam ... Verím v to, ako sa píše v Biblii, že Boh nám dal večný život. Bol by som strašne rád, keby čo najviac ľudí mohlo byť naplno zapálených pre Boha a roznášať ďalej to svetlo ... Od malička ma viedli k viere rodičia. Som veľmi vďačný za to, že som sa mohol narodiť do kresťanskej rodiny. Niektorí ľudia to majú oveľa ťažšie a ja som mojej rodine nesmierne vďačný za vieru.

Denis mal – aj podľa svojich vlastných slov – na výber. Mohol si zvoliť príjemnú cestu, užívať si slávu a niesť sa na vlne popularity dovtedy, kým sa jej objektom nestane niekto druhý. On si však zvolil cestu jasne deklarovaných hodnôt, ktoré vyznáva, napriek riziku, že tým u mnohých môže stratiť svoj kredit. To nie je žiadna samozrejmosť ani medzi dospelými, nieto ešte u študenta v jeho veku. Svojou otvorenosťou, priamočiarosťou a úprimnosťou si získal môj rešpekt a úctu.