Liptovská Teplička je rázovitá dedinka s približne 1800 obyvaťeľmi. Má 3 obchody, pekáreň, kostol a...krčmu. Na začiatku dediny sa nachádza oblasť kde žije rómska komunita a na konci máme perfektnú zjazdovku. Táto malá obec je celá obkolesená horami, čo prakticky zamedzuje mobilnému signálu sa tam dostať. No stačí vyliezť na kopec Smrečiny a okrem signálu sa nám naskytne aj úchvatná panoráma na Vysoké Tatry, celú dedinu a na okolité nepreniknuteľné lesy. Ak pôjdete z dediny smerom na chatkovú oblasť, tak môžete podniknúť celkom slušnú túru na Kráľovu Hoľu. No ak sa predsa len podujmete na túru 'za' dedinu, čaká na vás kamenistá cestička vedúce cez údolie medzi horami. Z jednej strany ju lemuje tichá bystrinka a z druhej nepreniknutená hora. Pokračujeme ďalej. Prechádzame popri studničke, ktorá už pomaly ale isto splýva s prírodou a popri svahu, kde je raj pre naše chuťové bunky. Maliny. Nasleduje Panská hoľa a potom už iba nekonečné lesy. Ak by sme sa držali stále smerom na juh, tak by sme sa dostali až k obci Pohorelá. Ak ste v týchto horách dlhšie, úplne zabudnete na všetko, čo by vás akokoľvek mohlo rušiť a necháte sa úplne naplniť atmosférou divočiny, ktorá z okolitých lesov priam sála. Avšak postupne sa v človeku hoc' aj proti jeho vôli vynárať obavy. Obavy z nedostatku civilizácie-z nedostatku kontaktu s vecami dôverne známimi. Tieto pocity ma už nespočetne veľa krát zlomili v mojom úsilí preskúmat, čo je až na konci cesty. Ak tam pôjdete, dáte mi za pravdu. Poznám jedného človeka, ktorý túto cestu prešiel. Tvrdí, že na konci cesty nieje nič zaujímavé, že je tam len slepý koniec a len ďalšia hora. Pravda, tento človek je vyrástol a žije v Tepličke, čiže je touto jedinečnou atmosférou už presýtený. No pre nás-ľudí mestských to je jedinečny, silný a neopakovaťeľný zážitok. Každý, kto má chuť vyskúšať niečo nové, vyprázdniť si hlavu a úplne relaxovať, je pre ňho táto lokalita ako stvorená!
