Hokejové chrámy

Písmo: A- | A+

Keď cestujem všade fotím zimné štadióny. Mám ich v zbierke asi 150. Zbieram aj všetky dostupné informácie o nich. O svoje poznatky sa chcem podeliť aj s čitateľmi.

 O pôvode ľadového hokeja sa dlho diskutovalo. V roku 2008 Medzinárodná hokejová federácia (IIHF) oficiálne vyhlásila, že prvý zápas organizovaného ľadového hokeja sa hral v Montreale v roku 1875. Na konci 19. storočia sa ľadový hokej dostal do USA, kde sa rýchlo ujal v mestách na severovýchode.

V približne rovnakom čase sa rozšíril aj do Európy. Najskôr do Paríža v roku 1894, potom o tri roky neskôr do Londýna. Tam vznikli aj prvé európske hokejové kluby.

 Medzinárodná hokejová federácia (IIHF) bola založená v roku 1908. Založili ju Belgicko, Francúzsko, Veľká Británia a Švajčiarsko. Majstrovstvá Európy v hokeji sa prvýkrát konali v roku 1910. V roku 1917 vznikla v Kanade dnešná NHL. Prvé majstrovstvá sveta v hokeji sa konali v roku 1920 ako súčasť Letných olympijských hier v Antverpách.

 Ešte dlhšiu históriu ako hokej majú štadióny, na ktorých sa hokej hrá. Tento blog nebude o hokeji, ale o nich.

 Narodil som sa a žijem v hokejovom meste Zvolen a vzťah k hokeju som dostal asi do kolísky. Keď som niekde v cudzine ihneď pátram, kde je najbližší „zimák“. Keď ho objavím, odfotím si ho z vonku a aj zvnútra a teším sa z nového úlovku. V zbierke mám už vyše 150 trofejí prevažne z Európy. Kvôli tejto záľube hľadám všetky dostupné informácie o hokejových halách. Možno by bola škoda, keby ostali len v mojom archíve.

 Najprv pár informácií o zimných štadiónoch, ktoré sú domovom hokejistov a ich fanúšikov. Môžeme ich rozdeliť do niekoľkých kategórií. Podľa toho, či majú prírodný alebo umelý ľad, či sú otvorené (bez strechy), alebo zastrešené.

 Prvé hokejové stánky, či skôr klziská, mali prírodný ľad a hralo sa pod holým nebom. Neskôr sa hokej začal hrať aj na umelom ľade. Aj keď ľad zamrzol na klzisko v priebehu zápasu často snežilo alebo pršalo. V posledných desaťročiach postavené štadióny majú už takmer všetky umelý ľad a strechu. Najväčšie hokejové turnaje sa niekedy hrajú vo viacúčelových halách, v ktorých možno urobiť ľadovú plochu.

 Prvé kryté hokejové klzisko bolo v Montreale už v roku 1875. Rozmery klziska boli rovnaké ako dnes. Pravdepodobne prvé otvorené klzisko s umelým ľadom otvorili v roku 1882 vo Frankfurte nad Mohanom, kde sa ako chladivo používal amoniak. Potom nasledovali prvé kryté zimáky s prírodným ľadom v Paríži (1892) a Bruseli (1893).

 Najstaršie zastrešené klzisko s umelým ľadom, ktoré sa stále používa je Matthews Arena v Bostone. Aréna bola otvorená v roku 1910. Bola pôvodným hokejovým domovom Boston Bruins, neskôr New England Whalers (dnes, Carolina Hurricanes).

 Na začiatku 20. storočia sa začal hrať profesionálny hokej a postavilo sa niekoľko nových štadiónov v Severnej Amerike. V Montreale (1911), Toronte (1917) a štadión v Ottawe, ktorý je jedným z najstarších zachovaných na svete (už veľa rokov mimo prevádzku).

 Najslávnejšie boli haly, v ktorých hrali kluby NHL patriace do skupiny „Original 6“. Najstaršia bola pôvodná Madison Square Garden v New Yorku (v prevádzke 1926-1968), potom v Bostone (1928–1995), Montreale (1926–1996), Toronte (1931–1999), Chicagu (1929–1994), Detroite (1927–1979). Aj keď tieto starodávne hokejové katedrály už nie sú medzi nami, spomienky na ne žijú ďalej. Napriek tomu, že ich zbúrali alebo premenili na tržnice. V súčasnosti je v Severnej Amerike rozmiestnených 32 hokejových hál, ktoré sú domovom tímov NHL .

 Najstaršou fungujúcou je hala New York Islanders (13 900, 1972), potom aréna Calgary Flames (19 200, 1983). Väčšina tímov NHL má štadióny, ktoré boli postavené v posledných tridsiatich rokoch. Najnovšie sú v Seattle – nový klub v NHL (17 400, 2021), Detroite (19 500, 2017) a Las Vegas (17 300, 2016) . Aréna Islanders je nielen najstaršou, ale aj najmenšou v NHL s kapacitou 13 900 divákov. Najväčšou je Bell Centre v Montreale, do ktorej sa vojde 21 300 divákov.

 V Kanade je viac ako 2 600 krytých hokejových hál, v Spojených štátoch takmer 2 000. Keby sme chceli písať o nich bola by to hrubá kniha. Preto sa radšej vrátime späť do Európy.

1.Najstaršie zimné štadióny v Európe

 Prvé zastrešené štadióny s prírodným ľadom sa začali stavať okolo roku 1910 vo veľkomestách Manchester, Paríž, Glasgow, Berlín, Londýn, Brusel. Prvú krytú ľadovú plochu s umelým ľadom v Európe mal od roku 1911 Londýn. Ale napríklad už v roku 1936 bolo v Európe 43 klzísk s umelým ľadom.

 Na Slovensku prvé klzisko s umelým ľadom otvorili v roku 1940 v Bratislave. Ľadová plocha nebola krytá a sektor pre divákov mal 300 miest. V rokoch 1948 až 1949 sa vybudovali okolo klziska betónové tribúny na státie pre 11 000 ľudí, ale prvému slovenskému zimnému štadiónu v Bratislave stále chýbala strecha. Zmenilo sa to v roku 1958, kedy pri príležitosti konania majstrovstiev Európy v krasokorčuľovaní štadión zastrešili. Druhý v poradí bol žilinský zimák, ktorý bol zastrešený v roku 1960.

 Najprv sa však na starom kontinente stavali veľké štadióny, bez strechy, pre niekoľko tisíc divákov. Kapacita cez 10 000 divákov nebola ničím neobvyklým. Najväčším bol štadión v Antverpách, pre 21 tis. divákov. V lete slúžil ako cyklistický velodróm, v zime sa na ňom hral hokej. Medzi „mamutie“ však patril aj štadión v Katoviciach pre 15 000 divákov. Prekvapivo veľké štadióny boli aj v menších mestách ako v českom Kolíne (14 000 - dejisko MS 1958), vo Weisswasseri v bývalej NDR (12 000) alebo v poľskej Krynici (10 000).

 Pri postupnom rozvoji hokeja ich nebolo možné kvôli ich veľkej rozlohe zastrešiť, a tak postupne zanikali. S rozvojom spoločnosti pribúdali nové druhy zábavy a hokej už prestal byť jedinou atrakciou. Obrovské štadióny boli neskôr zaplnené len z malej časti. Začali sa stavať menšie, ale už so strechou. Často na tri etapy. Najprv sa postavilo klzisko s umelý ľadom, potom hľadisko, a nakoniec sa štadión zastrešil.

„Život“ zimných štadiónov je krátky. Neustále sa zvyšujú požiadavky divákov na služby a pohodlie a súčasne sa vyvíjajú aj technológie na výrobu ľadu. Po 20-30 rokoch je už „zimák“ zastaralý. Modernizácia starého je často nákladnejšia ako výstavba úplne nového. Preto už dnes nájdeme len veľmi málo „starčekov“.

 Umierajú už aj posledné ikony. Zimný štadión v Antverpách, na ktorom sa hrali 1. MS v hokeji v roku 1920, pred piatimi rokmi zbúrali. Nakoniec, slúžil len ako veľká garáž pre motorové vozidlá. Aká neúcta! Pražskú Štvanicu, s drevenými tribúnami, zbúrali v roku 2011. Bola postavená v roku 1931, zakrytá v roku 1956. Hrali sa na nej majstrovstvá sveta v hokeji v rokoch 1938, 1947, 1959. Rovnaký údel mal aj štadión brnianskej „Kométy“ Za Lužánkami. Ten zrovnali so zemou v roku 1998. Lepší osud mala najstaršia slovenská hokejová hala v Bratislave, ktorá bola úplne prestavaná do dnešnej podoby v rokoch 2009 – 2010, kvôli MS v hokeji v roku 2011. Škoda, že hokejové štadióny nie sú zatiaľ kultúrne pamiatky. Najviac zimákov „veteránov“ bolo vo Veľkej Británii. Dnes sa to zdá čudné, ale hokejová liga sa tam hrala už v roku 1931. V hokejovom praveku boli Briti aj olympijskými víťazmi v roku 1936. V tom istom roku bola v Londýne, hneď vedľa futbalového Wembley postavená hokejová hala pre 12 000 divákov. Táto po mnohých stránkach unikátna stavba stojí dodnes, ale hokej sa v nej hral naposledy v roku 2001. Doposiaľ slúži pre koncerty spevákov a kultúrne podujatia. 

 Výnimočný je aj štadión v Edinburghu, ktorý bol postavený v štýle art deco v roku 1938. Keď som ho navštívil pred troma rokmi, fungoval, ale jeho interiér pripomínal múzeum. Vrátane tapacírovaných drevených sedačiek.

 Opakom je bývalý Sovietsky zväz, kde sa kanadský hokej začal hrávať až v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Prvý krytý zimný štadión bol postavený v Moskve až v roku 1956. Boli to legendárne Lužniky.

 Poradie miesto krajina rok výstavby kapacita

  1.  Lipsko Nemecko 1929 2 500

  2.  Krefeld Nemecko 1936 6 700 

  3.  Pearth Veľká Británia 1937 2 500

  4.  Fife Veľká Británia 1938 3 280

  5.  Edinburgh Veľká Británia 1939 3 800

  6.  Kilmarnock Veľká Británia 1940 400

  7.  Olomouc Česko 1948 5 300

  8.  Pfronten Nemecko 1949 1 500

  9.  Beroun Česko 1950 2 200

  10.  Mohnesee Nemecko 1954 1 100

... Žilina Slovensko 1960 6 000

2. Počty hokejových hál v jednotlivých európskych krajinách

 Najviac hokejových hál s umelým ľadom je na severe Európy, kde je navyše aj nespočetne veľa klzísk s prírodným ľadom. Na čele poradia sú podľa očakávania hokejové veľmoci. Prekvapivo vysoko v poradí je malé Švajčiarsko.

 V niektorých v minulosti vyspelých hokejových krajinách (Veľká Británia, Poľsko) sa výstavba „zimákov“ takmer zastavila . Naopak, v iných voľakedy hokejovo bezvýznamných rastú ako huby po daždi. Porovnávať budeme súčasnosť so stavom okolo roku 2 000.

 Zaujímavým príkladom je susedné Maďarsko. V roku 2 000 bolo v krajine len asi 10 klzísk s umelým ľadom. Z toho len tri boli kryté – Szeged, Dunaújváros, Székesfehérvár. V Budapešti nebol v tom čase ani jeden zakrytý. Za posledných 20 rokov postavili Maďari 26 krytých zimných štadiónov, z toho 7 len v samotnej Budapešti.

 Záujem o hokej „raketovo“ rastie aj v bývalých sovietskych republikách Bielorusku a Kazachstane. V Bielorusku sa rozvoj hokeja stal po nástupe prezidenta Lukašenka štátnym programom. V roku 2 000 bolo v krajine len 6 zimných štadiónov. Po roku 2 000 sa ich postavilo viac ako štyridsať. Hokejové haly vyrástli aj v mestečkách, kde dodnes nie je nemocnica. Veľmi podobné je to aj v Kazachstane. K pôvodným šiestim pribudlo v tomto tisícročí viac ako dvadsať. Raritou sú moderné hokejové arény v Astane a Almate (bývalá Alma Ata) , obidve majú kapacitu 12 000 divákov. 

 Opačným príkladom je Veľká Británia. V kolíske európskeho hokeja, po dlhej dobe úpadku a stagnácie, je len asi 70 fungujúcich štadiónov. Niekoľko desaťročí tam hokejové štadióny postupne ubúdali. Zastaralé sa zatvárali a nové nestavali. Akurát, v posledných rokoch hokej v Británii chytá druhý dych.

 Pre porovnanie, na Slovensku sa za posledných 20 rokov postavilo len asi 10 krytých štadiónov. Aj to sú väčšinou len tréningové haly resp. malé štadióny pre minimum divákov. Treba však pripomenúť , že niekoľko veľkých hokejových hál prešlo kompletnou modernizáciou – Bratislava, Košice, Prešov, Žilina, Banská Bystrica. Pre porovnanie v Česku je trikrát viac hokejových hál ako na Slovensku, aj keď počet obyvateľov je len dvojnásobný.

 Pozoruhodnou krajinou je Slovinsko. Krajina s deviatimi zimákmi a len 1 200 registrovanými hokejistami, dokáže na ľade vzdorovať aj najväčším hokejovým veľmociam.

 Paradoxom tiež je, že v niektorých vyspelých európskych krajinách nie je ani jedna umelá ľadová plocha, na ktorej by sa mohol hrať hokejový zápas. Takými sú napr. Portugalsko , Írsko, Grécko.

Poradie európskych krajín podľa počtu krytých zimných štadiónov

  1. Švédsko 342

  2. Nemecko 275

  3. Rusko 252

  4. Švajčiarsko 251

  5. Česko 233

  6. Fínsko 175

  7. Francúzsko 151

  8. Slovensko 83

  9. Rakúsko 76

  10. Taliansko 73

 Údaje, ktoré som uviedol sú z mnohých zdrojov a niekedy sa líšia. Nemožno ich považovať za úplne presné , ale sú blízke realite. Ospravedlňujem sa za kvalitu fotografií, vždy som si myslel, že ich robím len pre seba.

Skryť Zatvoriť reklamu