Bol včasný stredovek temný?

Dôsledky pádu Rímskej ríše v Európe. Bol včasný stredovek dobou temna? Niekoľko poznámok k tejto téme.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Iba máloktorá udalosť v dejinách Európy vyvoláva medzi šírkovou verejnosťou také vášnivé a dlhotrvajúce debaty, ako pád Západorímskej ríše (ZRŠ). Príčiny tohto pádu a jeho následky, prejavujúce sa údajným civilizačným regresom, sú nevyčerpateľnými diskusnými témami.

Aj keď možno niektoré názory o úpadku civilizácie v Európe v dôsledku zániku ZRŠ označiť za insitné či prehnané, predsa možno uviesť mnohé fakty, ktoré v jemnejšej rovine odôvodňujú tézu o spoločenskom regrese včasného stredoveku. Pri odôvodňovaní tejto tézy vychádza blog najmä z nasledujúcich zdrojov:

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
  1. The fall of Rome and the End of civilization od Bryan Ward-Perkinsa (https://en.wikipedia.org/wiki/Bryan_Ward-Perkins)

  2. The fate of Rome od Kyle Harpera (https://www.kyleharper.net/about/)

  3. The Roman market economy od Peter Temina (https://en.wikipedia.org/wiki/Peter_Temin)

Všetci traja menovaní historici sa zhodujú v tom, že Rímska ríša (RŠ) predstavovala až do čias novoveku vrchol na poľnohospodárskej výrobe založenej spoločnosti. Ako na základe skúmania ekonomickej histórie Európy a RŠ poznamenáva Temin, „ordinary Romans lived well, probably better than any other large group - consisting of many millions of people - before Industrial Revolution“. V inej časti svojej knihy dodáva:" Living conditions were better in the earlier Roman Empire than anywhere else and anytime else before the Industrial Revolution".

Kritériom pre toto konštatovanie sú objektivizovateľné ukazovatele ako kvantita a kvalita remeselnej výroby, úroveň a rozsah medzinárodného obchodu, organizácia práce a jej špecializácia, inštitucionálna organizovanosť spoločnosti, miera urbanizácie atď. 

SkryťVypnúť reklamu

Harper sa k tomuto záveru pripája a smelo konštatuje, že RŠ predstavuje vrchol predmoderných spoločností a v kapitole výpovedne nazvanej The Happiest age uvádza ako príklad rímske bankovníctvo: „Only lately have we come to appreciate the stunning advances in the Roman Credit system. Roman banks and networks of commercial credit offered levels of financial intermediation not attained again until the most progressive corners of the 17-18 century global economy“.

Ako ďalej Harper zdôrazňuje, banky a bankový systém sú kardinálne dôležité pre medzinárodný obchod a financie. Vďaka tomu dokázal Rím úspešne nadviazať obchodné styky s indickým subkontinentom, kde boli založené rímske obchodné misie. O rímskych obchodných a diplomatických vyslancoch nachádzame správy dokonca v čínskych písomných záznamoch. Po páde RŠ sa tieto kontakty značne sťažili a až do čias Marca Pola bol ďaleký východ pre Európu v zásade „stratenou“ časťou sveta

SkryťVypnúť reklamu

O úrovni rímskeho obchodu vypovedajú, ako uvádza historik Ward-Perkins, i relatívne časté archeologické nálezy obchodných lodí na dne Stredozemného mora z čias RŠ. Obdobné archeologické nálezy lodí, naplnených obchodným tovarom z čias raného stredoveku, sú skutočnou raritou. Podľa mienky tohto historika objem medzinárodného obchodu z čias 2. storočia n.l. bol v Stredozemnom mori dosiahnutý možno až začiatkom 19. storočia. K podobnému záveru dochádza i Harper: „The size of Roman merchant ships was not exceeded until the 15. century, and the grain ships were not surpassed until 19 century.“

Pre rímsky obchod bolo príznačné, že sa realizoval prostredníctvom rímskych mincí (jednotná mena uľahčuje obchod). Výhody tohto obchodu boli dostupné širokej populácii. Zatiaľ čo precízne vyrobená keramika (jeden zo základných obchodných artiklov) je častým archeologickým nálezom vo všetkých mestách z doby RŠ a to i v obydliach nemajetných vrstiev, včasno-stredoveké nálezy sú podstatne chudobnejšie. O ornamentálnej, masovo vyrábanej a kvalitnej pálenej keramike možno v prípade včasného stredoveku hovoriť len ojedinele. Ako v tejto súvislosti uzatvára Ward-Perkins : „Three features of Roman pottery are remarkable, and not to be found again for many centuries in the West: its excellent quality and considerable standardization, the massive quantities in which it was produced and its widespread diffusion, not only geographically, but also socially (so that it reaches not just the rich, but also the poor)“. S pádom ZRŠ sa však situácia dramaticky zmenila a napr. na území rímskej Británie vymizla schopnosť výroby keramiky na hrnčiarskom kruhu po dobu viac ako 300 rokov. Rovnako to bolo i s inými masovo vyrábanými predmetmi dennej spotreby, čo umožňuje Ward-Perkinsonovi konštatovať: „It may initially be hard to believe, but post-Roman Britain in fact sank to a level of economic complexity well below that of the pre-Roman Iron Age.“

SkryťVypnúť reklamu

Že toto tvrdenie nestojí na vode, to podľa Ward-Perkinsa dokazuje nasledovný fakt: každá masová výroba zanecháva nezmazateľnú stopu na stave životného prostredia. Ekologické znečistenie je tak objektívnym kvantitatívnym meradlom ekonomickej aktivity spoločností. Výskum stavu znečistenia v jednotlivých historických obdobiach nám preto poskytuje pomerne presný obraz o stave výrobných kapacít v tej-ktorej epoche. Ako v tejto súvislosti konštatuje Ward-Perkins „This research shown that lead and copper poluttion... were both very high during the Roman period, falling back in post-Roman centuries to levels that are much closer to those of prehistoric times. Only in around the 16. and 17. centuries did levels of pollution again attain those of Roman times“.

Zaujímavou skutočnosťou je i temer úplné vymiznutie razenia strieborných a zlatých mincí v čase raného stredoveku a ich nahradenie menej hodnotnými mincami medenými. Razenie týchto mincí sa v prevažnej miere udržiavalo v oblastiach, ktoré kontrolovala Východorímska (Byzantská) ríša. Na ostatnom území Európy došlo i v tejto oblasti k značnému regresu, čo logicky vyústilo do úpadku medzinárodného obchodu a návratu k zaostalejšiemu obchodu bártrového typu.

Významným tiež bolo to, že RŠ umožnila vznik bohatých a populačne silných mestských sídel, ktorých rozvoj vždy produkuje vzdelanosť a obchod. Urbanizmus je jedným zo základných sprievodných javov vzniku a rozvoja civilizácii. Iba ak spoločnosť dosahuje nadprodukciu poľnohospodárskej výroby a má vyvinuté mechanizmy jej redistribúcie, vrátane obchodu, môžu vznikať mestá. Mestské štáty boli kolískou civilizácie a mestá sa logicky stali jedným z atribútov civilizačnej úrovne spoločností. Sú symbolom prechodu od spoločnosti lovcov/nomádov k spoločnosti agrárnej, sú miestom kultivácie ľudského ducha (vznik písma, filozofie, vedy, politiky atď). Historik Harper preto poznamenáva: „Roman Empire fostered a truly exceptional level of urbanization... Roman Empire nourished city life on a scale unlike anything that had come before, and unlike anything that would be repeated until the early modern period. “ V tejto súvislosti je v našom regióne výpovedným príklad rímskeho mesta Carnuntum – bohatosť a kvantita archeologických nálezov, dochované architektonické pamiatky a písomné záznamy či modely mesta, vytvorené na základe leteckých prieskumov sa nezrovnávajú s ničím, čo bolo doposiaľ u nás objavené z dôb niekoľko sto rokov od pádu ZRŠ.

Rozvoj miest sa i v prípade stredoveku spája s civilizačným progresom. Vznik obchodných a remeselných cechov, rozvoj obchodu a vzdelanosti či vznik a neskoršie zmohutnenie meštianskej vrstvy boli vývojovým predstupňom k objaveniu sa buržoázie, ktorá sa stala v nasledovnom období zdrojom veľkých spoločenských zmien. Miera urbanizácie je tak jednou z objektívnych veličín, na základe ktorej môžeme posudzovať dopady zániku ZRŠ.

Koniec 1. časti

Roman Janciga

Roman Janciga

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  69x

Zaujímam sa o históriu a politiku. Som predsedom občianskeho združenia Communio Minerva, ktoré sa venuje knižnému vydávaniu doposiaľ nevydaných spisov a textov. www.cominerva.com Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

273 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
SkryťZatvoriť reklamu