Ak sa o 50 alebo o 100 rokov pozrie historik na našu dobu, určite označí pandémiu Covid-19 za dobový určujúci fenomén. I keď sme svedkami aj iných udalostí zo sveta politiky, ekonomiky a kultúry, nemožno poprieť, že nad uvedenými oblasťami vyčnieva náš boj s týmto ochorením. Bolo by ozaj veľmi kuriózne, ak by budúci historik považoval globálnu pandémiu za niečo marginálne a nevenoval by jej žiadnu pozornosť.
Kuriozita podobného druhu je však i to, ak sa na obdobie po roku 1945 dívame optikou, ignorujúcou prelomové zmeny v oblasti verejného zdravia a boja s rôznymi epidemicky významnými ochoreniami. Ako dôkaz uveďme iba zopár čísel:
zatiaľ čo celková lôžková kapacita nemocníc, odborných liečebných a výskumných ústavov predstavovala v roku 1948 približne 22 000 lôžok, v roku 1959 to už bolo 38 000 lôžok,
v roku 1946 pripadalo na jedného lekára približne 1 700 obyvateľov, v roku 1951 už len 1 200 obyvateľov a v roku 1959 klesla táto hodnota na úroveň 676 obyvateľov na jedného lekára,
v roku 1945 predstavovali úmrtia na infekčné choroby tretiu najčastejšiu príčinu úmrtí – 237,2 úmrtí na 100 tisíc obyvateľov. Približne polovicu (117) z tohto čísla tvorili úmrtia z dôvodu tuberkulózy dýchacieho ústrojenstva. V roku 1958 si vyžiadalo toto ochorenie už len 31 obetí na 100 tisíc obyvateľov.
Epidemiologicky významným bol i výskyt záškrtu. Uvádzame dobový graf úmrtí na toto ochorenie, zachytávajúci počet obetí tohto ochorenia v Československu pred a po zavedení povinného očkovania proti nemu (1946)

V uvedenom rozbore by sa dalo ešte dlho pokračovať, my však zameriame svoju pozornosť na dodnes málo známe fakty o výskyte endemickej strumy a endemického kreténizmu na území Slovenska. Obidve tieto ochorenia sú zapríčinené deficitom jódu a z toho plynúcou nesprávnou funkciou štítnej žľazy.
Táto téma pritom nie je nijako nová. Už v 19. storočí ju popísali bratislavskí lekári Gerley a Lendvay. Podľa ich zistení trpelo endemickým kreténizmom približne 3% obyvateľov Žitného ostrova. Z uvedeného vyplýva, že menej závažnými defektmi intelektu muselo trpieť násobne viac obyvateľov. Endemický kreténizmus je totiž až najkrajnejšou manifestáciou poruchy vývoja centrálnej nervovej sústavy z dôvodu jódového deficitu.
Pre názornosť uvádzame prehľadovú tabuľku s percentuálne zisteným výskytom obyvateľstva trpiacim endemickým kreténizmom (najvyššie zistené hodnoty z výskumu dr. Lendvaya).
1. obec Pinke-Karcsa (dnešné Pinkové Kračany) 8,39 %
2. obec Madarász (dnes súčasť Tomášova) 5,88 %
3. obec Dobrohošť 3,21 %
4. obec Malá Paka (dnes súčasť Veľkej Paky) 3,55 %
5. obec Kráľovičove Kračany 4,12 %
Vo výskume endemického kreténizmu pokračoval v 30. rokoch 20. storočia Dr. Tománek. Zistil, že strumou a endemickým kreténizmom je zasiahnutý prakticky celý Žitný ostrov. Svoju pozornosť zameral na štatistiky z vojenských odvodov brancov (dobové Československo malo zavedenú povinnú vojenskú službu a v rámci nej boli vykonávané lekárske prehliadky mladých mužov). Jeho zistenia boli alarmujúce - strumou trpelo 47% brancov (spoločný priemer okresov Komárno, Dunajská Streda a Šamorín).

Napriek alarmujúcemu stavu sa v danej veci nevykonali žiadne potrebné opatrenia. Druhá svetová vojna, ktorá nasledovala krátko po Tománkovom výskume, zabránila prijatiu adekvátnych opatrení. O to významnejšie kroky sa však vykonali iba zopár rokov po konci vojny.
Pod vedením doc. MUDr. Juliána Podobu bol v rokoch 1949-1953 vykonaný bezprecedentný prieskum výskytu chorôb štítnej žľazy na Slovensku. Vyšetrených bolo 158 tisíc osôb zo všetkých regiónov. Ako v tejto súvislosti poznamenal doc. MUDr. Ján Podoba, "Endemická struma postihovala celé územie Slovenska, takže sa nedalo hovoriť o endemickej a neendemickej oblasti, ale dali sa iba rozlíšiť rôzne stupne zamorenia strumou. Oddiferencovali sa tri veľké a intenzívne postihnuté oblasti endemických tyreopatií: nížina Žitného ostrova, oblasť Slovenského rudohoria a oblasť severozápadného Slovenska. Struma sa tu zistila u viac ako 70 % dievčat do 10 rokov a u 80 % dospelých žien. V rovnakých vekových skupinách mužského pohlavia bol výskyt strumy 63 % a 46 %."

Ako ďalej pokračuje doc. MUDr. Ján Podoba, "V týchto oblastiach sa našla pestrá škála endemických tyreopatií (chorôb štítnej žlazy-RJ), ktorých jedným pólom boli rozličné formy oligofrénií (malomyseľnosť-RJ)a kreténizmu a druhým oligosymptomatické hypertyreózy (menej symptomatické ochorenia štítnej žlazy-RJ). Výskyt kreténizmu dosahoval 3 %"

Tento krát však výskum a zmapovanie chorôb štítnej žľazy v teréne priniesol aj kroky, ktorých cieľom bolo zvrátenie zdokumentovaného stavu. Vďaka záverom a aktivite doc. MUDr. Juliána Podobu došlo k jodidácii kuchynskej soli (profilaxia). Výsledkom bola eradikácia endemického kreténizmu u nás. Zaznamenáné bolo znateľné zlepšenie školského prospechu mládeže, čo korešponduje so zisteniami WHO, že zavedením jódovej profilaxie dochádza k zvýšeniu IQ v priemere o 13,5 bodu.
Napriek týmto úspechom je dnes meno Juliána Podobu širšej slovenskej spoločnosti neznáme.
Občianske združenie Communio Minerva preto vydáva publikáciu, približujúcu jeho pôsobenie. Publikácia bude od 20.12.2021 voľne dostupná na www.cominerva.com.