Kreténizmus (ten endemický) ako významný sociologický faktor, formujúci slovenskú spoločnosť

O 50. rokoch 20 storočia a o tom, ako nám skokovo a nepozorovane stúpla inteligencia

Kreténizmus (ten endemický) ako významný sociologický faktor, formujúci slovenskú spoločnosť
Titulka publikácie, ktorá sa venuje pôsobeniu doc.MUDr. Juliána Podobu.
Písmo: A- | A+
Diskusia  (15)

Ak sa o 50 alebo o 100 rokov pozrie historik na našu dobu, určite označí pandémiu Covid-19 za dobový určujúci fenomén. I keď sme svedkami aj iných udalostí zo sveta politiky, ekonomiky a kultúry, nemožno poprieť, že nad uvedenými oblasťami vyčnieva náš boj s týmto ochorením. Bolo by ozaj veľmi kuriózne, ak by budúci historik považoval globálnu pandémiu za niečo marginálne a nevenoval by jej žiadnu pozornosť.

Kuriozita podobného druhu je však i to, ak sa na obdobie po roku 1945 dívame optikou, ignorujúcou prelomové zmeny v oblasti verejného zdravia a boja s rôznymi epidemicky významnými ochoreniami. Ako dôkaz uveďme iba zopár čísel:

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
  • zatiaľ čo celková lôžková kapacita nemocníc, odborných liečebných a výskumných ústavov predstavovala v roku 1948 približne 22 000 lôžok, v roku 1959 to už bolo 38 000 lôžok,

  • v roku 1946 pripadalo na jedného lekára približne 1 700 obyvateľov, v roku 1951 už len 1 200 obyvateľov a v roku 1959 klesla táto hodnota na úroveň 676 obyvateľov na jedného lekára,

  • v roku 1945 predstavovali úmrtia na infekčné choroby tretiu najčastejšiu príčinu úmrtí – 237,2 úmrtí na 100 tisíc obyvateľov. Približne polovicu (117) z tohto čísla tvorili úmrtia z dôvodu tuberkulózy dýchacieho ústrojenstva. V roku 1958 si vyžiadalo toto ochorenie už len 31 obetí na 100 tisíc obyvateľov.

  • Epidemiologicky významným bol i výskyt záškrtu. Uvádzame dobový graf úmrtí na toto ochorenie, zachytávajúci počet obetí tohto ochorenia v Československu pred a po zavedení povinného očkovania proti nemu (1946)

Obrázok blogu

V uvedenom rozbore by sa dalo ešte dlho pokračovať, my však zameriame svoju pozornosť na dodnes málo známe fakty o výskyte endemickej strumy a endemického kreténizmu na území Slovenska. Obidve tieto ochorenia sú zapríčinené deficitom jódu a z toho plynúcou nesprávnou funkciou štítnej žľazy.

Táto téma pritom nie je nijako nová. Už v 19. storočí ju popísali bratislavskí lekári Gerley a Lendvay. Podľa ich zistení trpelo endemickým kreténizmom približne 3% obyvateľov Žitného ostrova. Z uvedeného vyplýva, že menej závažnými defektmi intelektu muselo trpieť násobne viac obyvateľov. Endemický kreténizmus je totiž až najkrajnejšou manifestáciou poruchy vývoja centrálnej nervovej sústavy z dôvodu jódového deficitu.

SkryťVypnúť reklamu

Pre názornosť uvádzame prehľadovú tabuľku s percentuálne zisteným výskytom obyvateľstva trpiacim endemickým kreténizmom (najvyššie zistené hodnoty z výskumu dr. Lendvaya).

 1.      obec Pinke-Karcsa (dnešné Pinkové Kračany)          8,39 %

2.     obec Madarász (dnes súčasť Tomášova)                    5,88 %

3.     obec Dobrohošť                                                           3,21 %

4.    obec Malá Paka (dnes súčasť Veľkej Paky)                3,55 %

5.     obec Kráľovičove Kračany                                          4,12 %

Vo výskume endemického kreténizmu pokračoval v 30. rokoch 20. storočia Dr. Tománek. Zistil, že strumou a endemickým kreténizmom je zasiahnutý prakticky celý Žitný ostrov. Svoju pozornosť zameral na štatistiky z vojenských odvodov brancov (dobové Československo malo zavedenú povinnú vojenskú službu a v rámci nej boli vykonávané lekárske prehliadky mladých mužov). Jeho zistenia boli alarmujúce - strumou trpelo 47% brancov (spoločný priemer okresov Komárno, Dunajská Streda a Šamorín).

SkryťVypnúť reklamu
Skupinka ľudí, trpiacich endemickým kreténizmom. Bežný výjav zo života na Žitnom ostrove. Zdroj: Bratislavské lekárske listy, rok 1935.
Skupinka ľudí, trpiacich endemickým kreténizmom. Bežný výjav zo života na Žitnom ostrove. Zdroj: Bratislavské lekárske listy, rok 1935. 

Napriek alarmujúcemu stavu sa v danej veci nevykonali žiadne potrebné opatrenia. Druhá svetová vojna, ktorá nasledovala krátko po Tománkovom výskume, zabránila prijatiu adekvátnych opatrení. O to významnejšie kroky sa však vykonali iba zopár rokov po konci vojny.

Pod vedením doc. MUDr. Juliána Podobu bol v rokoch 1949-1953 vykonaný bezprecedentný prieskum výskytu chorôb štítnej žľazy na Slovensku. Vyšetrených bolo 158 tisíc osôb zo všetkých regiónov. Ako v tejto súvislosti poznamenal doc. MUDr. Ján Podoba, "Endemická struma postihovala celé územie Slovenska, takže sa nedalo hovoriť o endemickej a neendemickej oblasti, ale dali sa iba rozlíšiť rôzne stupne zamorenia strumou. Oddiferencovali sa tri veľké a intenzívne postihnuté oblasti endemických tyreopatií: nížina Žitného ostrova, oblasť Slovenského rudohoria a oblasť severozápadného Slovenska. Struma sa tu zistila u viac ako 70 % dievčat do 10 rokov a u 80 % dospelých žien. V rovnakých vekových skupinách mužského pohlavia bol výskyt strumy 63 % a 46 %."

SkryťVypnúť reklamu

Podoba, Julián: Endemická struma na Slovensku. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej 
akadémie vied, 1962.
Podoba, Julián: Endemická struma na Slovensku. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1962.  

Ako ďalej pokračuje doc. MUDr. Ján Podoba, "V týchto oblastiach sa našla pestrá škála endemických tyreopatií (chorôb štítnej žlazy-RJ), ktorých jedným pólom boli rozličné formy oligofrénií (malomyseľnosť-RJ)a kreténizmu a druhým oligosymptomatické hypertyreózy (menej symptomatické ochorenia štítnej žlazy-RJ). Výskyt kreténizmu dosahoval 3 %"

Skupina zametačov z Banskej Štiavnice. Rastové a duševné poruchy boli v tejto oblasti veľmi časté. Zdroj: Podoba, Julián: Endemická struma na Slovensku. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1962.
Skupina zametačov z Banskej Štiavnice. Rastové a duševné poruchy boli v tejto oblasti veľmi časté. Zdroj: Podoba, Julián: Endemická struma na Slovensku. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1962.  

Tento krát však výskum a zmapovanie chorôb štítnej žľazy v teréne priniesol aj kroky, ktorých cieľom bolo zvrátenie zdokumentovaného stavu. Vďaka záverom a aktivite doc. MUDr. Juliána Podobu došlo k jodidácii kuchynskej soli (profilaxia). Výsledkom bola eradikácia endemického kreténizmu u nás. Zaznamenáné bolo znateľné zlepšenie školského prospechu mládeže, čo korešponduje so zisteniami WHO, že zavedením jódovej profilaxie dochádza k zvýšeniu IQ v priemere o 13,5 bodu.

Napriek týmto úspechom je dnes meno Juliána Podobu širšej slovenskej spoločnosti neznáme.

Občianske združenie Communio Minerva preto vydáva publikáciu, približujúcu jeho pôsobenie. Publikácia bude od 20.12.2021 voľne dostupná na www.cominerva.com.

Roman Janciga

Roman Janciga

Bloger 
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  107x

Zaujímam sa o históriu a politiku. Som predsedom občianskeho združenia Communio Minerva, ktoré sa venuje knižnému vydávaniu doposiaľ nevydaných spisov a textov. www.cominerva.com Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

INESS

INESS

110 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

91 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavel Macko

Pavel Macko

189 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu