Živý a stále gradujúci spor premiéra Matoviča a ministra Sulíka sa často vníma výhradne cez osobnostné defekty jedného alebo druhého. Akoby jadrom ich sporu boli najmä malicherné postoje a afekty. Myslím, že v skutočnosti je tomu celkom inak. Ich spor je danosťami ich osobností iba akcelerovaný, no jeho jadrom je niečo celkom iné.
Aby sa lepšie ukázalo, na čo mierim, vrátim sa do momentu, kedy nezhody medzi Matovičom a Sulíkom vyeskalovali prvý krát na verejnosti:
V apríli 2020 zaviedla Vláda SR obmedzenie cestovania medzi okresmi ako súčasť snáh o zamedzenie šírenia nákazy Covid19. Od vtedy podobné opatrenie zaviedli aj mnohé iné štáty a v zásade platí, že obmedzenie mobility patrí medzi hlavné nástroje politiky štátov v boji s pandémiou.
Richard Sulík však vec vnímal inak. Vyhlásil, že z boja proti ochoreniu Covid19 sme spravili fetiš a priamo použil príklad chrípky ako ochorenia, ktoré nám malo pripomenúť, aby sme nepreháňali. Sulík sa stal jedným z prvých politikov na Slovensku, ktorý verejne pripodobnil ochorenie Covid19 ku chrípke v snahe jeho bagatelizácie.
Táto verejná kritika vlády nenechala premiéra Matoviča chladným a zareagoval emotívnym prejavom, v ktorom sa dojímal nad úmrtiami z dôvodu Covid19. To však nič nemení na tom, že jadrom tohto sporu nebola emočná vypätosť premiéra Matoviča alebo nejaký iný osobnostný defekt ministra Sulíka. Jadrom ich sporu bol diametrálne odlišný pohľad na závažnosť ochorenia Covid19 a špecifiká pováh Matoviča a Sulíka iba zdôraznili túto odlišnosť, nič viac a nič menej.
Rovnaká situácia sa zopakovala aj neskôr, pričom kulminačnými bodmi boli napr. interiéry reštaurácií či školy:
V oboch prípadoch sa verejnosť stala svedkom ostrých sporov a vypätých emočných výpadov. Tie však neurčovali obsah sporov, boli iba ich vonkajšou ozdobou. Skutočným obsahom sporov bolo, že minister Sulík chcel otvárať interiéry reštaurácií a školy v čase, keď premiér Matovič cítil obavy z rastúcej sily epidémie Covid19. Inými slovami, aj keď sa mohlo zdať, že sa opakovane objavil spor "dvoch kohútov" so silnými egami, skutočné ohnisko sporu sa nachádzalo v odlišnom pohľade na závažnosť epidemickej situácie na Slovensku a v ďalších krokoch, ktoré mala vláda vykonať.
V tejto súvislosti dávam do pozornosti štúdiu, na ktorú aktuálne upozornila Mladá fronta v ČR a ktorá zatvorenie škôl považuje za veľmi efektívny nástroj k obmedzeniu šírenia pandémie:
-------------
Myslím, že prisudzovaním dôležitosti osobnostným špecifikám ministra Sulíka a premiéra Matoviča strácame zreteľ z podstaty sporu, ktorý nezačal včera, ani v lete, ale ťahá sa prinajmenšom od apríla 2020. Tento spor sám od seba nezmizne - živnú pôdu mu bude poskytovať zhoršujúca sa epidemická situácia a ťažko sa predpovedajúca dynamika pandémie. Výzva na demisiu ministra Sulíka tak v skutočnosti môže byť vhodnou príležitosťou, ako tento spor ukončiť.
Môžeme si byť totiž istí, že spory o to, ako postupovať v boji proti pandémii, budú pokračovať. Minister Sulík bude hladieť na to, aby sme si z protiepidemických opatrení nespravili fetiš, premiér Matovič naopak bude považovať zvládnutie pandémie za alfu a omegu svojho pôsobenia. Musíme byť preto svedkami neustálych hádok? Vláda si aj po odchode SaS udrží väčšinu, a za rozumné návrhy (ex)kolegov z SaS iste budú v NRSR hlasovať aj poslanci novej vládnej koalície. Odchod ministra Sulíka z vlády by tak mohol situáciu konečne upokojiť.
