My sme preto zdedili tú rímsku civilizáciu, nie africkú-kartáginskú. V oblasti kresťanskej vierouky sa o niekoľko storočí neskôr stal, bohužiaľ, pravý opak.
Pelagius
Pelagius pochádzal (asi) z britských ostrovov a bol to mních, ktorý žil Ríme. Učil, že človek má slobodnú vôľu a aj schopnosť rozoznávať dobro a zlo, teda sa môže medzi nimi rozhodovať - nezávisle od božej vôle. Čin Adama a Evy, ktorý viedol k ich vyhnaniu z raja, nie je "hriech", ale získanie tejto schopnosti.
Pelagius mal pravdu - keď získame schopnosť rozoznať dobro od zla, život na Zemi prestáva byť rajom. Z dieťaťa, závislého od rozhodnutí dospelých a ich opatery, sa stáva dospelý, ktorý v pote tváre jedáva svoj chlieb. Vzťah syn - otec sa mení, syn robí vlastné zodpovedné rozhodnutia a dobrý syn tým robí otcovi radosť. Poslušnosť voči otcovi prestáva byť určujúca pre ich vzťah. Pokope ho drží vzájomná láska, rešpekt a vedomie, že sú rodina. Nie poslušnosť.
Augustín
Augustín bol biskupom v Hippe, meste ležiacom rovnako ako Kartágo vo vtedajšej rímskej Afrike. On vymyslel pojem "dedičný hriech" a označil ním Adamovu (a Evinu) neposlušnosť voči Bohu, za ktorú dodnes všetci trpíme. Rodíme sa s ním a iba krst, vykonaný cirkvou, nás ho zbavuje. Preto novonarodené deti, ktoré nestihli byť pokrstené, nemôžu prísť do kráľovstva Božieho.
Pred Augustínom všetci cirkevní učitelia učili, že človek má slobodnú vôľu a ani Augustín to nemohol celkom zavrhnúť. V jeho podaní sa však tento pojem úplne vyprázdnil – Augustín učil, že človeka spasí (alebo zatratí) jedine milosť božia. Učil predestináciu – spása (či zatratenie) je určená vopred. Boh vie a rozhoduje, kto bude spasený a kto nie. Učil tiež, že sa to deje prostredníctvom cirkevného spoločenstva - tzv. Božej obce.
Augustín je teda otcom oboch základných smerov západného kresťanstva, ktoré sa tak dlho neznášali (a ešte s tým zďaleka neprestali). Katolicizmus vychádza z Augustínovho učenia o cirkvi, protestantizmus zasa z Augustínovho učenia o milosti.
Víťazstvo Kartága
Augustín bojoval proti pelagianizmu dvadsať rokov a na mnohých cirkevných konciloch a synodách. Definitívne bol pelagianizmus zavrhnutý na koncile v Kartágu r.418. Pelagius dostal prívlastok "kacír", svätý Augustín zas "učiteľ cirkvi". Odvtedy sa kresťania riadia učením z Afriky.
A kam sa podela slobodná vôľa?
V kresťanstve je proste nežiaduca a veľmi sa o nej nehovorí. Bez božej vôle sa predsa nič nestane, všetko to je božie riadenie. Od Augustína až po súčasných pápežov Benedikta XVI a Františka - všetci pravoverní katolícki aj protestantskí teológovia potierajú každý náznak "pelagianizmu", čiže myšlienky slobody a spásy človeka vlastnými silami a vlastným rozhodnutím, nezávislým od božej vôle. Tým neustále rozširujú priepasť medzi človekom a Bohom a vzťah medzi nimi si nevedia predstaviť inak ako úplnú podriadenosť, poslušnosť a závislosť sluhu voči pánovi.
Ako keby v podobenstve o márnotratnom synovi musel prísť otec, aby ho za uši vytiahol z hriešneho života a navrátil ho do otcovského domu – namiesto aby ho tam nedočkavo čakal a s radosťou vítal...
