Tento prvý príbeh sa mi stal pred dvomi týždňami. V ten piatok večer ma dispečer požiadal o pomoc s riešením zranenej labute v Petržalke. Naučený som im poradil, nech zranenú labuť naložia a odnesú do zoologickej záhrady. Tam by mala byť rehabilitačná stanica, kde by sa o ňu mali postarať. Bol som prekvapený, keď mi oznámili, že rehabilitačná stanica bola zrušená a teda nemôžu prebrať žiadne zranené zvieratá.
Zistil som, že najbližšie takéto zariadenie je v Ratnovciach pri Piešťanoch. Toto zariadenie však majú na starosti dobrovoľníci, nie štát. Zranené zviera nemusia prijať. Zraneného jedinca by mali prijať najbližšie až v Bojniciach, čo je približne 190 km od Bratislavy. Nie je to trochu ďaleko?
Pokiaľ by to štát zabezpečil, tak by s tým nebol až taký problém. Štát to ale zabezpečuje iba počas pracovného týždňa a len cez deň. A čo cez víkendy, alebo v nočných hodinách? Vtedy sa asi vtáky, alebo iné druhy nezraňujú. Pritom veľká časť ľudí hlási zranené zvieratá práve cez víkend, lebo nie sú v práci, ale viac chodia do prírody.
Za chránené živočíchy sa podľa zákona o ochrane prírody a krajiny považujú aj všetky druhy voľne žijúcich vtákov prirodzene sa vyskytujúcich na európskom území členských štátov Európskeho spoločenstva.
Na druhý deň som teda naložil labuť do auta a odniesol do rehabilitačnej stanice v Ratnovciach. Samozrejme na vlastné náklady.
No a včera sa mi stal ďalší prípad, tentoraz mi však nevolala tiesňová linka, ale mestská polícia. Opäť podobný problém ale teraz nie v Petržalke, ale na Kuchajde. Pracovníci štátu cez víkendy nerobia, tak to treba nechať na dobrovoľníkov.
Takže ak nájdete nejakého zraneného živočícha, ktorý je zároveň chráneným druhom, štátni zamestnanci sa o neho postarajú. Naložia ho do auta a odvezú do Bojníc. Trochu ďaleko nie? Títo ľudia sú v zamestnaní a teda majú svoj pracovný čas. No a ak sa to stane večer, alebo cez víkend, treba dúfať, aby zranené jedince prežili do najbližšieho pracovného dňa a neuhynú. Možno štát čaká, že sa nájde niekto iniciatívny, vyrieši ten problém a odvezie ich 190 km ďaleko, za svoje peniaze.
Podľa mňa je nehorázna drzosť zo strany štátu, aby ostalo hlavné a zároveň najväčšie mesto na Slovensku bez zariadenia na pomoc chráneným druhom zvierat.
Poďakovať treba najmä Spoločnosti na záchranu zranených a osirelých voľne žijúcich zvierat z Ratnoviec, ktorá príjma zranené druhy, ďalej Slobode zvierat, ktorá pomáha riešiť konkrétne prípady priamo v Bratislave, Slovenskej ornitologickej spoločnosti / Birdlife Slovensko a Ochrane dravcov na Slovensku, ktoré neustále riešia podobné problémy.
DOPLNOK - samotní pracovníci Obvodného úradu a Štátnej ochrany prírody za to nemôžu. Mnohokrát niektorí robia nad rámec svojich povinností, za čo im patrí vďaka.
