Na prvej z mapiek je vidieť vtedajšie osídlenie Bratislavy. Husto zastavané boli len niektoré časti mesta, a to najmä jeho centrum. Pre celé mesto boli vtedy charakteristické ešte rodinné domy. Dokonca aj v Petržalke, ktorú spájal s ostatnými mestskými časťami len jeden Starý most. Nový Most sa začal stavať práve v roku 1967 a ním sa začala meniť celá tvár mesta. Panelové domy sa začali výraznejšie stavať po jeho dostavaní na začiatku sedemdesiatych rokoch. Okrem Petržalky sú v porovnaní s rokom 2009 na nerozpoznanie predovšetkým Karlova Ves, Dúbravka a Vrakuňa. Výstavba v Devíne bola v istom období aj zakázaná.
Cestná sieť sa za 42 rokov nezmenila až tak výrazne ako by sa dalo očakávať. Ak nerátame Petržalku, tak boli v meste dobudované už všetky hlavné ťahy mimo spojenia Karlovej Vsi s Dúbravkou.
Pohľad na Mestskú hromadnú dopravu nám prezradí, že väčšina z jej spojov mala v tej dobe jednu zo svojich konečných zastávok v centra mesta. Neplatilo to len pre zopár liniek, tie však doviezli cestujúcich aspoň k električke. Tou sa ešte nedalo dostať do Dúbravky, Ružinova a na Zlaté piesky. Tunel, ktorý stále čaká na rekonštrukciu, využívali autobusové linky. Na Obchodnej ulici zase premával trolejbus. Trolejové vedenie bolo vybudované takmer až do súčasnej dĺžky.
Ak si porovnáme momentálne číslovanie liniek v Bratislave s vtedajším, tak nájdeme zopár zhôd. Týkajú sa najmä električiek. Časť trate majú spoločnú so súčasnou linky č. 2, 3, 4, 5 a 7. Z autobusových liniek sú to len linky 29 a 39. Pričom „študentská" linka 39 i dnes absolvuje celú dĺžku jej vtedajšej trasy z Ružinova až po Hodžovo nám, kde ale už nestojí a pokračuje ďalej cez Zochovú až do Mlynskej doliny.
Bratislava, krásavica na Dunaji, sa ako vidieť značne zmenila. Niektoré jej časti sú zastavané až príliš, iné ešte stále čakajú na svoj rozvoj. Bolo by dobré, aby bol koordinovaný a minimálne v súlade so schváleným územným plánom.
