“Milan, tá mlada po tebe očividne ide.” Doberali si šéfa jeho kolegovia. Ingrid bola nová sekretárka, a očividne vedela čo chce. Na Milana vždy s úsmevom, krátkou sukňou a vyzývavo odhaleným dekoltom.
Milan si to uvedomoval tiež. A často o tom premýšľal. “A prečo by nie, veď som úspešný, ešte pomerne v dobrých rokoch, starám sa o seba, pravidelne cvičím”, hovoril si v častých myšlienkach, keď narazili na Ingrid, ”ale som ženatý...!”
Milan bol v manželstve s Oľgou už 25 rokov. Boli to pekné roky, nikdy neuvažoval o tom, žeby Oľgu podviedol. Keď si ju bral, boha krásna a inteligentná a ani roky jej kráse či múdrosti veľmi neubrali. Starala sa o rodinu tak ako sa na manželku a hlavne mamu patrí. Dávala mu priestor na budovanie kariéry.
Avšak potom, ako sa od nich deti odsťahovali, akoby s nimi odišlo niečo, čo ju držalo pri živote. Už tak nedbala na svoj vzhľad, prestala chodiť do fitka, menej chodila do spoločnosti a aj intímny život už nebol to ako kedysi. Aspoň tak to bolo z pohľadu Milana. Preto sa v jeho myšlienkach čoraz viac objavovala Ingrid.
Čo ak sa do mňa zamilovala a čo ak som sa už aj ja do nej. Zmyselná, cieľavedomá, vždy si s ňou má čo povedať. Častokrát konverzácie končia pri jemných flirtoch, no obaja stále vieme, kde je hranica. Čo by sa mohlo stať, ak by sme ju prekročili? Bolo by o jednorazové, alebo by z toho mohlo vzniknúť niečo pekné, nové? Takéto myšlienky v hlave Milana prúdili čoraz častejšie.
Čas plynul a Milan sa postupne viac a viac stotožňoval s obrazom novej možnej lásky, novej nehy, nového začiatku. Na druhej strane ho ešte stále brzdila Oľga, hlavne tá Oľga z minulosti. No pomaličky ju Ingrid vytesnila.
Až nastal deň D. Končil sa kvartál a v práci bolo potrebné po-doťahovať a uzavrieť pár vecí. Vyzeralo to na pretiahnutie smeny až do neskorých poobedňajších, asi aj večerných hodín a možno aj Ingrid.
“Ahoj Oli, dnes prídem neskoro v noci, máme toho v práci veľa. Potom možno skočíme s chalanmi na jedno dve, nečakaj ma..” zaznelo v Oľginom telefóne, keď ho zodvihla pri príprave večere. “Ok, no neprežeň to s alkoholom, vieš, že to nemám rada”, odpovedala Oľga.
Následne si sadla a so smútkom čítala najnovšiu lekársku správu. Už je to vyše pol roka, čo jej diagnostikovali rakovinu hrubého čreva. Nikomu to nepovedala, nechcela ich trápiť. Liečbu podstupovala v čase, keď manžel nebol doma. No podľa najnovšej správy veľmi nezabrala a choroba prešla do ďalšieho štádia.
Milan prišiel neskoro. Potichu vošiel do spálne a ľahol si vedľa Oľgy. Oľga nespala, zažala svetlo, pozrela na Milana. “Ahoj zlato, večeru máš odloženú v rúre, choď sa najesť. Tiež som ti ožehlila tú slávnostnú košeľu na zajtra, minule si spomínal, že máte obed s generálnym.” Ich pohľady sa stretli. A Milan v tých jej očiach znovu videl tú Oľgu z minulosti. Vlastne si uvedomil, že to stále tá Oľga je.
Poslúchol ju, šiel sa navečerať. Počas jedenia si všimol obálku, vytŕčajúc spoza mikrovlnky. Oľga tú správu nedokonale schovala. Pri čítaní horko ťažko prehltol sústo. Uvedomil si, že v živote neplakal a teraz mu slzy kvapkajú do taniera.
A kvapkali ešte viac, keď si uvedomil, že veľa nechýbalo a manželku dnes mohol podviesť...
