Písmo:
A-
|
A+
Neskutočný mier sedí nad mestom a ja nad ním. Z desiateho poschodia sledujem východ slnka a jeho uviaznutie medzi mrakmi. Stojím v okne a dívam sa na svet zhora. Je to nádherný pocit, z výšky sa dívať na rodiace sa ráno, keď sa mesto ešte len prebúdza. Vychutnávam si to plnými dúškami.Je to skutočne nádhera, je to skutočný raj v mojej duši.Ešte chvíľu postojím, aby sa mi do duše vryla táto neopakovateľná chvíľa nesúca v sebe pokoj, súznenie a vciťovanie sa do času, priestoru a niečoho, čo sa nazýva nehmatateľný pocit šťastia a chvíle času, ktorý nenávratne odchádza do večnosti.Adieu...krásna chvíľa....idem si dať každodennú kávu...
