Vzdušné zámky stavajú sa
vynášajú nás po nebo
Privriem viečka
keď šípy na mňa vystreľuje
tým svojím pohľadom
Horí sviečka
on v duchu pre mňa
stavia nový dom
Čo na to mám povedať ?
Je to láska ako hrom
Čakala som celý život
- prirovnám ju k pokladom
* * *
Znie to trochu poeticky
pateticky nevinne
stojíme tu ako Adam a Eva
v preplnenom vesmíre
Hadmi sa to len tak hmýri
čo ponúkajú jablká
vnáram sa však do svojej kože
-moderného to kožucha
* * *






