je ráno
nemusím vstávať
s očami dokorán preberám priestor
nad sebou
zvuky prezliekajú košele
prebudení vtáci koketujú s prílivom svetla
čistia si pierka
zakuklené slnko rozmotáva prvé lúče
ešte šetrí
energiu
nemusím vstávať
myslím na teplo
ktoré sa za chvíľu rozvinie
a opantá ma až do večera
som bezmocná
naozaj neviem
kam sa ukryjú vtáci pred žeravou vyhňou slnka
ešte kľudne dýcham
v mysli prší prší prší prší prší...
*