ktorý sa do mňa zasial
a vzklíčil
na plné obrátky obracia listy dní
Však nikde nekončí
a ak je niekto sklamaný
tak sú to moje oči
ktoré vidia krivdy
no nemohúcne putujú svetom
a snažia sa sladiť všetko zhnité
No je to márne
Otupenosť
s ktorou sa vzdávam
každého ďalšieho dňa
marí moje plány očistiť seba
i myšlienky
ktorých korene tuším v minulosti...
Kto sme?
Svätci či klamári
ktorí pľujú na dno
aby sa vytiahli na piedestál
a odtiaľ sa bili do pŕs
nad všetkými hlavami
čo strachom zamreli
v očakávaní zamietnutej viny
ktorá príliš splesnivela na ich telách...
Nevedomí z nevedomých
krákajú ako kastrované havrany
a zabúdajú
že to oni sú tí
ktorí plašia pravdu
Popol na ich hlavy
pretože sú citom svojím odrovnaní
a ich láska je pustá...
*
12.7.2010