Stromy v parku sedia a sledujú moje myšlienky
Neveria náhodám
a ani ja
Niekedy som pobláznená z vidiny
holografických listov
ktoré sa na zemi skrúcajú v kŕčoch
Je mi ich ľúto
ale aj ja strácam svoje vlasy
Takže
cítim potrebu dotknúť sa ťa ústami
Aktivujem dnešné slová
zratúvam všetky počiny
ktorými som prešla a ujasnila si
to nové napojenie na tvoju podstatu
Je ešte nejasná
ale svitá mi
A prosím ťa - nepýtaj sa
čo tým chcel básnik povedať...
*