Čo Človek Človekom je
berie zem do rúk a prosí
prosí o chlieb a hojnú úrodu
nech vyrastie strom ktorý plody nosí
Na jar vyberie stroje a do zeme semená sadí
A ony rastú
vetrom sú šľahané a dažďom kropené
k radosti Človeka
pretože zem úrodu hojnú dá a nič za to nežiada
Na jeseň opäť stroje zemi vlasy učešú
a brázdy hlboké vryjú do jej tela
Nepovie -nie-
svedčí jej to vrásnenie
Potom príde nečas a zimným spánkom
pripomenie sa krátky deň
Zazimované ústa Zeme do snehu obalené
ľudským rukám odpočinok ponúknu
Matka Zem
ľudským dobrom i zlom skúšaná
je životom balzamom darom i bohatstvom
ona je tá prvá
i posledná
do nej Človek raz zloží svoje kosti
Jej patrí naša večná láska a vďaka
Naša živiteľka Zem...
*