a teraz vypľúvajú farebné zvyšky jesene
Oká kaluží ma presmerovávajú do nechceného tanca
keď sa lepím na neskoré popoludnie
s úmyslom využiť dážď na prečistenie mojich myšlienok
Hviezdy sú prikryté nánosom hmly
keď sa vraciam domov obťažkaná splnom mesiaca
Spomienkami blúdim k tebe
a cítim tvoje imaginárne dotyky
voňajúce neskorou jeseňou
čo sa vpečatila a nadobro dozrela do nás
ako staré víno ktoré si vychutnáme až do dna
*






