
V závetrí katedrál
pod klenbami túžob vyrieknutých hriechov
kde Madona ma očakáva so zopätými rukami
spriadam svoje sny
a niečo ma núti
aby som ponorila prsty do svätej studne
v tichu božích výšin
Pradávne sú schody
ľudskými bolesťami vyšliapané
usušené slzy vo viere k ornátu
Len Kristus si leží v náručí mamy
smrťou poznamenaný
piješ z jeho múk
vnútorne žiariš
Z kalicha času prijímaš telo
do zvonice dňa vstupuješ
keď prijmeš mannu posvätného slova
modlitbou ďakuješ...
*