vo vírivke rieky stojím
do pol pása nahá
prijímam jej novú silu
čakám
kým ma dotlačí až k prameňu
viem
že brúsi moje hrany svojimi hrami
keď snaží sa podlomiť kolená
a zistiť čo sa vo mne vlastne
za tajomstvá skrýva
odkrývam jej teda letopisy starých buniek
nech si ma pamätá
a prosím
nech som navždy z jej sily živá...
o