Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(26)
Prikrývam sa svojou nahotou v ráne
keď prebúdzam sa v cudzích krajinách
Deň sa mi obtiera o nohy
ako prispatá mačka
Oceán skrúca sa v kŕčoch
pení
dolaďuje s nebom svoju farbu
Je v ňom pusto
len bóje vystrkujú hlavy
akoby chceli dať najavo
že jedine ony majú dnes svoj deň
Alabastrové pobrežie očakáva moje pohľady
a žiarli na fialové trofeje hortenzií
Žito už odľahčilo svojim nohám
Vietor už nemrví jeho klasy
lisujem sa do jeho stohov myšlienkami
a ako slnečnica otáčam sa k slnku
ktoré v oblakoch sa tají
V chrámoch Pieta prijíma obdivné prúdy energií
keď sa prežehnám
Všetko akosi ladí...
Svetlo a tma sa naraz vo mne zažína...
*
