Písmo:
A-
|
A+
V Paríži tiahne sa za mnou
hlas plačúcej harmoniky
žije v ňom nostalgia tisícročí
ktorá sa ma dotýka
Dýcham vôňu Paríža
oči sú unavené nádherou katedrál a umenia
Ešte vládzem ešte vnímam
Z Eifelovky mávam celému svetu
všetko do pamäti ukladám
Ulice fontány tváre všetko vo mne vibruje
a napĺňa ma zvláštnou silou
Ochutnávam červené víno
a blahorečím Bohu zaň
blahorečím umu ľudských rúk
Tak ako veterné ružice
zapúšťam do vzduchu špirály lásky
a z bielych oblakov sťahujem energiu
nech viaže do mňa len príjemné pocity
z vymodlených ciest
Hádžem runy a šťastie z nich vyberám
tajne si skúšam úsmev Mony Lízy
Na čelo kreslím krížik v cieli
ďakujem nebesiam
*
