Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(38)
Dnes som sedela na nebesiach
pohľadom sa váľala v páperových perinách
z jedného bodu vzývala nekonečno
v lieviku zeme krútili sa rieky a mestečká
kopce zvedavo vytŕčali sparené hlavy spod závoja hmly
prelietali sme ponad čajky lietadiel
a lúštili autá na tratiach nikde nekončiacich ciest
jazerá zrkadlili svoju krásu volajúcu do neba
zrazu jemný plášť blankytu
prikryl krajinu v jej nehybnosti
na striedačke Večernica vyfúkla atrament
zažala roztratené lampáše hviezd
a odzvonila ďalší deň do večnosti
*
