Srieň postriebril polia
Stromy zostali panenské
sivá mala navrch v tej chvíli
Nebo upratané na zimu
s nádychom zamrazilo krajinu
Vtáci krídlami roztlieskavali nulový chlad
čo sa tlačil pod našuchorený šat
V tráve zamrznutá sedmokráska
pomýlila si jar so zimou
*
Stromy ako metly otočené do neba
vyzliekli si šaty
V zemi korene budujú si cestičky na další rok
Cesty vedú do konečna
na nich nekonečný ruch
Len v noci ich hviezdy rosia slzami
aby zmyli uponáhľané prieniky ozubených kolies
čo krájajú krajinu na tisíce dielov
Svit Luny osvetľuje mestá
a dýcha pokoj do vysvietených okien
*