rieky a potokypotichšie v zákrutáchvylievajú sa z vodyv parkochlist za listompečatíčakajúca jeseňa tieseň zimymrazíkosti pára predstavaopŕchnutej samoty...***Myslela somže budeš rádkeď poteší ťa leskmojich očía dlhé vlasyovinú ťastratenou mladosťoukeď v riave večeramyšlienka pri tebestroskotáa ovanie ťa z diaľkyopojnáže nájdešv kvapke dažďaportrét môj vygravírovanýa rukoväť nocibozkom z dlaneprikryje tvoj sen* * * Podlomené šťastiezívana prahu dvierdo ktorýchchcem vkročiťale nemôžemVždy čosi zavrátia stopy vytisnúkúsok neurčitaMôže byť raz všetkomôžem dýchaťten vzduch čo tymôžem sa pozerať do tvojich očísekundu po sekundeale možno nebude niččo by som ti mohladaťsnáď len ten pohľadPreto zavraciašmyšlienky a snyna dno túženído mokrade zabudnutia* * * A ja ako tenopŕchnutý stromstojímbez myšlienokprázdnanecítim vietorani bleskyani žiadne pohladenialen nekonečnú jeseňMám ju v očiachvo vlasochdrží sa mi rúk a nedaruje ničani šepot bozkovani teplo rúkani spomienku...* * * Ako zrniečko piesku v morizazrel si ma vtedy v uliteslnečného ránaTlel si vo mne myšlienkaminebol si fatamorgánaDnes prichádzaš akojeseňKdesi v diaľkachvonia tvoja múdrosťale ja ju necítimlebo tyodvraciaš svoju tvára moja pieseň nemá komu znieť...
Jeseň
Leto zavrelo už zásobárne vôní






